SERIÁL: KOŠICKÝ MARATÓN

Najslávnejší maratónec Košičanov sklamal jediným – že bežal obutý

Fenomenálny maratónec, dvojnásobný olympijský šampión, prvý africký víťaz MMM, miloval autá. Začal za volantom Pobjedy v Košiciach a skončil vo Volkswagene Beetle obďaleč Addis Abeby.

Bikila vbieha na štadión Lokomotívy pri prvenstve na Medzinárodnom maratóne mieru v roku 1961.(Zdroj: FOTO ARCHÍV – MARIÁNA ŠIMU)

BRATISLAVA. Pred polstoročím vyhral v Košiciach prvý Afričan: Etiópčan Abebe Bikila, vôbec najslávnejší maratónec, aký kedy žil.

Rok predtým ako úplne neznámy bodyguard etiópskeho cisára triumfoval na rímskej olympiáde 1960. Štvrť storočia po tom, čo Mussoliniho armáda dobyla Habeš a ako vojnovú korisť do večného mesta dovliekla žulový obelisk Axum.

Abebe práve pod ním, dva kilometre pred cieľom, na radu svojho kouča Onniho Niskanena predĺžil krok, striasol sa posledného konkurenta, Maročana Rhadiho Ben Abdesselama a po antickej Via Appia si v žiari pochodní dobehol po zlatú medailu. Bosý!

Po 42 km mal pulz 88

„Fantastico!“ žasol taliansky lekár, keď prvému olympijskému šampiónovi čiernej pleti po odbehnutí 42 195 m v rekordnom čase 2:15:16,2 nameral pulz 88. „V kľude máva 45,“ poznamenal jeho švédsky tréner fínskeho pôvodu, ktorého cisár Haile Selassie koncom roku 1946 angažoval ako kouča svojej gardy.

Zlatí z OH na MMM

+ Juan Carlos Zabala (Argentína), víťaz OH 1932: v Košiciach vyhral v roku 1931.

+ Abebe Bikila (Etiópia), víťaz OH 1960 a 1964: prvý v roku 1961.

+ Mamo Wolde (Etiópia), víťaz OH 1968: sedemnásty na MMM 1996, ale jeho mladší brat Demissie (v Tokiu 1964 desiaty a v Mníchove 1972 osemnásty) vyhral v Košiciach v roku 1969

+ Waldemar Cierpinski (NDR), víťaz OH 1976 a 1980: v Košiciach absolvoval maratónsku premiéru aj derniéru, ale nikdy nevyhral – 1974 tretí, 1975 siedmy, 1977 tretí, v roku 1980 nedokončil a v rozlúčkovom maratóne 1985 skončil piaty.

„Koľko by si bol schopný ešte bežať týmto tempom?“ spýtal sa Niskanen na lekárov podnet Abebeho. „Takých 10-15 kilometrov,“ odvetil.

Triumfoval aj o štyri roky v Tokiu. Štyridsať dní po tom, čo mu vyoperovali slepé črevo. Už v maratónkach a zasa vo svetovom, ešte oveľa hodnotnejšom rekorde 2:12:11,2. Kým s vyše štvorminútovým odstupom dobehol prvý z jeho súperov, mal za sebou tretinu gymnastických cvikov, ktorý svet dnes pozná pod názvom strečing.

„Bikila nie je bežecký stroj, ale je virtuóz úsporného pohybu,“ skonštatoval japonský denník Asahi Šimbun.

V Ríme sa nezastavil ani na jednej občerstvovacej stanici. V Košiciach sa napil len na 30. kilometri. Nedopitú fľašu neodhodil, ale podal starenke stojacej pri trati, ktorá vtedy ešte viedla do Sene a späť.

Skoro vôbec sa nepotil. „Ak si občas musel utrieť pot z čela, urobil to takým pohybom, ako keby sa zaň hanbil,“ napísal český publicista Zvonimír Šupich. Podľa Niskanena, „v Ríme stratil na váhe 50 a v Tokiu dokonca len 45 gramov“. Jeho francúzsky predchodca s alžírskymi koreňmi Alain Mimoun pribehol v Melbourne 1956 do cieľa ľahší o štyri kilá...

Presne 30 rokov po Zabalovi

„Béla-báči“ Bukovský, spiritus rector košického maratónu, mal nos na hviezdy. V tridsiatom prvom dotiahol na Slovensko prvého Argentínčana: Juana Carlosa Zabalu. V Košiciach zabehol svoj prvý maratón a o rok sa stal v Los Angeles olympijským víťazom.

Bikila mal maratónske pedigrée: presne v ten deň – 7. augusta 1932 – sa narodil. O tom sa však dozvedel, až keď nečakane vyhral maratón na rímskej olympiáde 1960.

Do Košíc pricestoval 30 rokov po Zabalovom triumfe. Predtým štartoval v Prahe na Behu Rudého Práva. V Československu vtedy strávil vyše tri týždne.

Bukovský sa v šesťdesiatom treťom nečakane pobral na druhý svet, takže dnes už nikto zodpovedne nepotvrdí, kto sa najväčšmi zaslúžil o exkluzívnu návštevu. Zrejme práve on pravidelným klopkaním na všetky dvere počas pravidelných návštev „baráku“ na pražskom Poříčí, kde sídlilo vedenie čs. telovýchovy.

Bikila odchádzal z Košíc nadšený. Aj jeho tréner. „Uvažuje sa o majstrovstvách sveta v maratónskom behu. Ak sa to podarí, budem desiatimi hlasovať za to, aby boli každý rok v Košiciach. Neviem si predstaviť, že by niekde inde mali krajšiu myšlienku, lepšiu organizáciu a väčšiu divácku kulisu,“ citoval Niskanena The Daily News.

Dvoje botasiek za honorár

O Bikilovi pred olympiádou 1960 okrem neho nikto nechyroval. Dostal sa na ňu ako náhradník za Wami Birata, najrýchlejšieho etiópskeho vytrvalca, ktorý domáci nominačný maratón v Addis Abebe nedokončil. Chopil sa šance a už ju nepustil. Tretí životný maratón, prvý v zahraničí, premenil na olympijský triumf.

Košice čakali hýrivú hviezdu, namiesto nej prišiel skromný a málovravný askét. Muselo byť načim, aby sa mu rozochveli veľké pery pod širokým nosom a nad úzkymi fúzikmi.

„Vyše týždňa som ho každé ráno s trénerom vozil z hotela Slovan na tréning na štadión Lokomotívy,“ spomína František Kapcár, dlhoročný spoluorganizátor košického maratónu. „Dnes už to môžem povedať: vozil som ho len tam, lebo keď som sa ho pred prvou cestou späť spýtal, či si nemá chuť zašoférovať, tak sa mu rozžiarili oči, že som mu hneď prepustil volant. Od toho dňa vozil v bielej Pobjede späť z tréningu on mňa, nie ja jeho.“

Po jednom z tréningov chýrny, už nebohý košický rozhlasový reportér Vladimír Martinček pozval Bikilu na rozhovor.

„Vypísal mu a hneď aj vyplatil honorár 250 korún. Abebe mi ich však vzápätí strčil do rúk s odôvodnením, že on ako amatér nesmie prevziať žiadne peniaze. Tak som mu za ne kúpil dva páry botasiek, a to už bolo v poriadku s regulami,“ smeje sa Kapcár, ktorý aj v 88 rokoch pláva a lyžuje. „Pred odletom domov mi z vďačnosti dal 40 etiópskych birrov. To zasa on narobil problémy mne. Trvalo mi možno aj pätnásť rokov, kým som si v obavách z móresov minulého režimu trúfol vo Viedni ich vymeniť a zistil, že nejde o majland...“

Veniec od Moniky

Na Bikilu majú Košičania tie najlepšie spomienky. Nový tridsaťtisícový štadión Lokomotívy bol nabitý a trať lemovali hustejšie špaliere než predtým aj potom.

„Abebe bol veľký sympaťák,“ tvrdí Monika Kočišová – Kropáčová, začiatkom šesťdesiatych rokov slovenská rekordérka na 800 m (2:10,2), vtedy študentka medicíny, dnes už sedemdesiatnička, ktorá prednáša prešovským bakalárom.

Pôvodne mala cestovať na tú istú rímsku olympiádu, na ktorej vyhral Bikila.

„Zobrali mi mieru na kostým, aj vyskúšať mi ho nechali. Napokon som ju však v slzách sledovala len v televízii. Týždeň pred odletom mi zavolali, že namiesto mňa pocestuje mladučká, iba 17-ročná česká diaľkárka Vlasta Přikrylová.“

Monika ako najlepšia košická atlétka vešala na krk vavínový veniec víťazným maratóncom.

„Až dovtedy, kým ktosi nerozhodol, že dievčina, čo bude dekorovať bežcov, musí nosiť národný kroj,“ vraví. „To som odmietla. Ja som s víťazmi behávala záverečné metre v reprezentačnom drese, lebo som sa pokladala za atlétku, a nie folkoristku.“

Osudný „chrobák“

Bikila za svoj prvý olympijský triumf dostal od cisára prsteň. V Tokiu ho stratil, ale našla ho poctivá japonská hotelová upratovačka a poslala mu ho poštou.

Za druhý mu Haile Selassie daroval auto – biely Volkswagen Beetle.

Pokus o hetrik mu v Mexiku 1968 nevyšiel. Na 17. kilometri zlomila jeho vôľu zlomená kostička na priehlavku. Skôr než odstúpil, pošepol svojmu rovesníkovi Mamo Woldovi: „Odteraz je to na tebe.“

Mamo ho nesklamal: k striebru z desaťtisícky pridal zlato z maratónu. O štyri roky v Mníchove v štyridsiatke skompletizoval zbierku maratónskym bronzom.

Abebe mu k nemu ako prominentný hosť olympiády 1972 blahoželal už len z invalidného vozíčka.

V jednu marcovú noc 1969 ho za volantom „chrobáka“ oslnila protiidúca cisterna a v uhýbacom manévri sa zrútil do hlbokej priekopy. Po 13 hodinách ho v nej našli v bezvedomí.

Cisár zbuntošil svet akoby šlo o jeho syna. Špeciálom ho nechal previezť na renomovanú kliniku v britskom Stoke Mandeville. „Spojazdnili“ mu hornú časť tela, takže dokázal strieľať z luku, zúčastňoval sa dokonca aj na súťažiach paraplegikov, ale nohy, tie jeho zázračné nohy, ktoré všetci obdivovali, už nezachránili.

Svet o nich však ďalej básni. Po jeho smrti v októbri 1973 na mozgovú mŕtvicu ešte viac než predtým. A právom.

Prvé čierne nohy dobehli po olympijské zlato bosé

BRATISLAVA. Dva páry nôh pricupitali na štart olympijského maratónu 1960 na Kapitolskom námestí večného mesta až tesne pred výstrelom. Boli bosé.

„Do poslednej chvíle sme sa schovávali v stane, ktorý slúžil ako šatňa, aby sme sa vyhli posmeškom,“ priznal po rokoch starší z dvoch bosonohých etiópskych Abebeovcov.

Abebe Wakjira mal v čase rímskej olympiády už takmer 39 rokov, o desať viac než Abebe Bikila.

Novinári ani o jednom nič nevedeli a po tom, čo mladší senzačne vyhral a starší dobehol siedmy, si vymysleli niekoľko historiek o tom, prečo bežali bosí.

Bosý bežal lepšie

Podľa jednej mali od cisára Haile Selassieho príkaz bežať obutí, aby nerobili Etiópii hanbu, ale maratónky si na trati vyzuli, lebo ich omínali. Podľa inej si ich ani neobuli, lebo Adidas nepoznal čísla ich nôh a tie, čo im dal, im už v tréningu spôsobili pľuzgiere.

Pravda bola úplne iná. Tréner Niskanen ju zvečnil v ročenke švédskeho klubu Duvbo IK už v decembri 1960. Nezapadala však do zjednodušeného mediálneho scenára atletických núl, ktoré z ničoho nič zbehli z náhorných planín chudobnej krajiny a šokovali svet.

Bikila a Wakjira prileteli do Ríma mesiac vopred a dôkladne spoznali trať: v 20-kilometrových dávkach odbehli každý úsek 4-5 krát. Naboso aj v maratónkach.

„Ja som jazdil na aute za Bikilom a študoval jeho štýl, došľapy a meral rýchlosť kroku. Na druhom aute môj brat Arne podobne študoval Wakjiru. Bikila v obuvi robil o 5 – 6 krokov za minútu menej a jeho štýl nebol taký perfektný ako keď bežal bez nej. Preto sme rozhodli, že maratón pobežia bosí.“

Vtedy ešte nesliedili desiatky televíznych kamier po každom detaile. Bikilove bosé nohy odhalila jedna z nich až na trati. Chodidlá mal hrubé ako podrážky a čierne ako asfalt rímskych ulíc. Už ako dieťa pomáhal otcovi, povolaním pastierovi, zaháňať stáda. Naboso prežil pol života. Až kým ho v devätnástich, keď sa s matkou presťahoval do Addis Abeby, po roku bez práce nevzali medzi kadetov cisárovej stráže.

Génius Niskanen

Niskanen bol na svoju dobu génius. Nie náhodou to ako cudzinec dotiahol až na riaditeľa športu na etiópskom ministerstve školstva a na podpredsedu atletického zväzu. Trpel s každým kadetom, ktorý si kopnutím lopty pri bosonohom futbale zlomil prst. Beh bol v porovnaní s ním bezúrazový šport. Možno vôbec prvý na svete pochopil blahodarný vplyv nadmorskej výšky na vytrvalostné schopnosti a navyše mal nos na talenty. V roku 1958 vzal s cisárovým súhlasom troch z jeho gardy na sústredenie do Švédska a dvaja z nich neskôr vyhrali maratón na troch olympiádach: po Bikilovi aj Mamo Wolde.

„Bikila sprvu behával ako drilovaný vojak,“ konštatoval Niskanen. „Rýchlo sa však naučil behať s minimálnou stratou energie a stal sa bežcom s výnimočnou kapacitou vytrvalosti, takže pomerne čerstvý dobiehal aj do cieľa.“

Keď Bikila začiatkom leta 1961 priletel na maratón do Osaky, prihovoril sa mu chýrny japonský podnikateľ Kihačiro Onicuka, zakladateľ firmy na výrobu športových potrieb Asics: „Vaše nohy behajú znamenite, ako mačkine labky, ale v maratónkach by ste dosiahli ešte lepšie výkony.“

Niskanen, ktorý už vedel, že časť osackej trate má štrkový podklad, mu pritakal. Odvtedy behal obutý. Aj na jeseň v Košiciach. To bolo jediné, čím Košičanov sklamal.

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 727
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 548
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 464
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 444
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 072
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 032
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 658
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 490
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 274
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 222

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Sagan: Okruh? Načo by som si ho dnes išiel pozrieť, veď zajtra ho uvidím

Peter Sagan v nedeľu zabojuje o tretí titul majstra sveta za sebou.

ONLINE - KHL: Slovan bojuje o body v Podoľsku

Sledujte online prenos s nami.

Je viceprezidentom Juventusu. Nedvěd by mal hrať za českú dedinu

Slávny futbalista je aj držiteľom Zlatej lopty pre najlepšieho futbalistu sveta.