Strelec Praj: Jednoduché veci ma nebavia

Filip Praj (vľavo).
Filip Praj (vľavo). (Autor: SITA)
Sportnet|9. dec 2011 o 12:31

Má len šestnásť, ale je to dospelák. Vďaka úžasnému citu v prste stláča spúšť v pravej chvíli. Jeho slovenský rekord v dvojitom trape je kvalitnejší ako svetový. Trnavčan FILIP PRAJ je talent, aký naša streľba nemala od Gönciho mladosti.

Má len šestnásť, ale je to dospelák. Rečami aj skutkami. Vďaka úžasnému citu v prste stláča spúšť v pravej chvíli. Takmer neomylne. V septembri mu zo 150 terčov uletel jediný. Jeho slovenský rekord v dvojitom trape je kvalitnejší ako svetový. Trnavčan FILIP PRAJ je talent, aký naša streľba nemala od Gönciho mladosti.

Kedy vám prvý raz povedali, že ste talent?

„Keď ma prvý raz videli strieľať.“

A to bolo kedy?

„Keď mi ťahalo na ôsmy rok. Mama ma zobrala na strelnicu v snahe prihlásiť ma do oddielu, ale povedali jej, že som príliš mladý, vraj nech prídem, keď dovŕšim pätnásť. Keďže ju poznali, dovolili mi aspoň si streliť. Z piatich terčov som trafil štyri a zobrali ma hneď.“

Zo vzduchovky?

„Nie, z brokovnice. Vzduchovka by ma nebavila, je statická, pomalá.“

Chcete povedať, že prvú zbraň, ktorú ste dostali ako darček na narodeniny, bola brokovnica?

„Detských zbraní som mal plné šuflíky. Detskú vzduchovku som dostal už na piate narodeniny. Prvá ozajstnú zbraň však až na siedme. (So smiechom) Kúpená bola ako vzduchovka, ale keď sme ju rozbalili, zistili sme, že je to brokovnica.“

Vášmu zaľúbeniu sa do streľby vraj predchádzalo objavenie maminých diplomov v babkinej skrini. Predtým sa nepochválila, že zamlada strieľala?

„Nie. A ja som veľmi rád lašoval v skrinkách. Ten objav bola spúšť všetkého.“

Prečo ste si z brokových disciplín vybrali dvojitý trap?

„Začal som s klasickým, jednoduchým, ale odvtedy, ako som si raz v zimnej lige vyskúšal dvojitý, mi začal pripadať nudný.“

Strieľať na dva terče naraz, to musia byť hrozné nervy.

„Prečo? Veď máte dva náboje. Jednoduché veci ma nebavia.“

Dokedy môžete štartovať medzi juniormi?

„Do dvadsiatky. Ešte štyri roky.“

Takže máte šancu stať sa šesťnásobným juniorským majstrom Európy. Ktorý z dvoch doterajších titulov si viac ceníte - tohtoročný z Belehradu alebo lanský z Kazane?

„Titul ako titul. Každý poteší rovnako.“

Keby ste v Belehrade namiesto juniorskej kategórie štartovali v seniorskej, rovnakým nástrelom by ste vystrieľali miestenku na olympiádu. Vo Svetovom pohári v Maribore vám ušla v rozstrele. Nemrzí vás to?

„Ani nie. Mám ešte pred sebou celý život. Škrie ma to len v noci a v noci sa snažím spať. Ale občas sa na to zobudím.“

Prechod medzi seniorov je vo väčšine športov ťažký – streľba je výnimkou? Alebo výnimkou ste vy?

„Mal som dosť času si zvyknúť. Nás, doubletrapistov je na Slovensku päť, takže ja som medzi mužmi súťažil už ako deväťročný a v dvanástich som získal prvý mužský titul majstra Slovenska.“

Ako k vám pristupujú starší brokári?

„Ako k mladšiemu kolegovi a zároveň konkurentovi.“

Občas niektorý povie: Počuj, mladý, ako to robíš, že si taký dobrý?

„Skôr sa ma vypytujú na moju veľkú nohu. Na ktorýchsi pretekoch bol z nej jeden Arab taký šokovaný a tak sa na nej zabával, že ani nedostrieľal.“

Aké číslo topánok nosíte?

„Päťdesiatku. Mám širokú stabilitu, možno preto tak dobre mierim.“

S vašou výškou 194 cm by ste mohli hrať aj basketbal či volejbal.

„Tieto športy ma neoslovili. Nieže by ma nebavilo si ich zahrať, ale nebavilo by ma sa im profesionálne venovať.“

Čo okrem streľby vás ešte baví?

„Tenis, plávanie, fitnes, bicyklovanie... Moja stará mama je fyzioterapeutka a veľmi dbá na to, aby som nezanedbával uvoľňovacie cvičenia a rehabilitáciu.“

Najpresnejšiu ruku ste mali 15. septembra: na majstrovstvách Slovenska v Trnave ste nastrieľali 149 zo 150 možných. Čím bol ten deň zvláštny?

„Ničím. Šiel som na plný plyn, ako vždy. Snažím sa pristupovať ku všetkým pretekom rovnako bez ohľadu na ich štatút a dejisko – či sú v Trnave alebo v Sydney. Doteraz neviem, koľký terč v poradí som jediný minul. Viem len to, že na trojke a nízky.“

Na tréningu ste už nastrieľali aj 150?

„Samozrejme, ale tréning je niečo iné ako preteky.“

Na športovom gymnáziu máte individuálny študijný plán. Ako často zavítate do školy?

„Keď som v Trnave a nemám práve tréning, snažím sa nevynechať vyučovanie. Predsa len sa počas neho niečo na mňa nalepí a o to menej sa musím učiť sám.“

Aj v škole triafate samé dobré známky?

„Mamina si na školu potrpí viac ako na streľbu. Keby som nebol vyznamenaný, možno by mi streľbu aj zakázala, ale to by sme sa asi dostali do krížku.“

ico

Filip Praj

  • Trnavský rodák dovŕšil 13. júna iba 16 rokov, takže stále ešte je kadet, ale už dvakrát vyhral juniorské majstrovstvá Európy v dvojitom trape (2010 a 2011). Na lanských juniorských MS získal bronz.
  • Na tohtoročných seniorských MS skončil na 34. mieste, ale krátko predtým na Svetovom pohári v Maribore obsadil 7. miesto a miestenka na OH mu unikla až v rozstrele. Vo svetovom rebríčku dospelých je na 23. priečke – všetci pred ním sú prinajmenej dvadsiatnici.
  • Drží slovenské rekordy nástrelmi 193 (s finále) a 149 (základná časť) – ten druhý je o dva terče lepší ako svetový rekord (zaň sa uznávajú len výkony z OH, MS, ME a Svetových pohárov).
  • Študuje na Športovom gymnáziu Jozefa Herdu v Trnave (3. ročník).
  • Jeho mamou a trénerkou je Ing. Dr. Vanessa Prajová, výskumná pracovníčka Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave. Sesternica Sofia Prajová je tiež reprezentantkou v trape – na juniorských ME 2012 skončila šestnásta.
  • Je členom Strediska štátnej športovej reprezentácie MV SR a štipendistom Olympijskej solidarity MOV.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Strelec Praj: Jednoduché veci ma nebavia