Päť najväčších nástrah Rely Dakar

Najnebezpečnejšiu diaľkovú rely na svete si na vlastnej koži vyskúšal aj jej štvornásobný účastník na motocykli, Slovák Jaroslav Katriňák (45).

Ktoré riziká a nástrahy sú podľa neho pre pretekárov najväčšie?

Vizitka

Jaroslav Katriňák

Narodený: 20. apríla 1966 v Martine

Kariéra: MS v enduro 1991: 1. miesto, ME v enduro: 2002: 1. miesto, Šesťdňová: 1991: 1. miesto, dvojnásobný majster Československa v enduro. V roku 2008 zvíťazil na Rely Transorientale Petrohrad -Peking. Rely Dakar: 1998 - odstúpil v 7. etape pre technické problémy. Najlepšie umiestenie 3. miesto. 1999 - absolvoval 6 etáp, z ktorých jednu vyhral. Odstúpil v 7. etape pre poruchu motora. 2006 - Predčasne skončil po 7. etape. Odstúpil po ťažkom páde, ktorý mu znemožnil pokračovať v súťaži. 2007 - prvý raz došiel do cieľa pretekov, celkove skončil na 9. priečke. Najlepší medzi netovárenskými jazdcami.

„Keď jazdec vyrazí na trať, jeho myšlienky nesmú smerovať k žiadnym iným veciam, iba k trati, ktorú má pred sebou. V prvom rade musí byť pretekár v stopercentnej fyzickej kondícii. Všetko okolo musí fungovať, pohoda musí byť aj v tíme. Niekedy sa stane jazdenie monotónnym, akoby samozrejmým a môže prísť k strate koncentrácie, po ktorej hrozí kolízia,“ vysvetľuje Katriňák.

Ako príklad hneď uvádza Američana Codyho, ktorý na to doplatil práve tento utorok. Dovtedy bol na deviatom mieste priebežného poradia.

Jazdil krásnou kamenistou cestou. No v jednom mieste bolo malé esíčko, kameň, cez ktorý urobil salto, zranil sa a musel odstúpiť.

Z telesnej konštrukcie dostávajú najviac zabrať svaly rúk.

„Treba sa starať o celé telo, udržiavať ho v čistote, každý deň dôkladne poumývať. Výživnými krémami treba ošetriť každý deň ruky a nohy. Aj zadok, aby nebol zapálený, treba ho mať stále nakrémovaný, napudrovaný. Treba sa starať aj o uši a hlavu, použiť pracovné zátky, lebo motorka je veľmi hlučná, môže z nej bolieť hlava,“ opisuje Katriňák.

Zrejme každý má predstavu, že jazdci vlastnia GPS, ktoré ich navádza. Skutočnosť je však taká, že pretekár má pred sebou papierovú rolku tzv. roll book, podľa ktorej musí ísť. GPS ukazuje iba azimut a kúsok pred nejakým orientačným bodom sa na chvíľu zapne a potvrdí, že idete správne. Preto sa aj dobrí jazdci občas stratia.

„Vždy som obdivoval chalanov, ktorí na Dakare jazdia v popredí, ako to robia, že vo veľkej rýchlosti nemajú problémy s navigáciou. Raz som sa na to spýtal Marca Comu. Povedal mi, že to je len o tréningu, že počas roka najazdí v navigácií tréningovo aj 30-tisíc kilometrov a ďalších 10- až 20-tisíc kilometrov v rely súťažiach. Nám sa o tom môže len snívať,“ hovorí slovenský pretekár.

Trasa rely je prešpikovaná pieskom, kamenistým povrchom či dunami, za ktorých horizont jazdec často nevidí.

„Preto musí mať dobrý cit, aby odhadol správnu rýchlosť motorky, aby prišiel práve na vrchol duny v takej rýchlosti, že keby za ňou hrozilo nebezpečie, dokáže zastaviť. Ale musí sa cez vrchol duny aj prehupnúť, aby mohol pokračovať ďalej. V opačnom prípade sa treba otočiť, vrátiť a skúšať znova.“

„Neoplatí sa zostať tri metre pred vrcholom a navyše zahrabaný v piesku. To je trápenie, vytiahnuť motorku z piesku,“ objasňuje Katriňák.

Ako sa teda dá vyhrabať z piesku, keď kolesá nezaberajú, prešmykujú?

„Keď sa tak už stane, nesmie sa pridávať na obrátkach motora. Motocykel treba z piesku vykývať. Najskôr ho položiť na stranu, kde sa kapotáže oprú o piesok, nezaboria sa a tým sa pod uvoľnené kolesá nasype piesok. Motorka sa postaví a už je z piesku takmer vonku. Pre istotu sa položí aj na druhý bok a už by mala byť schopná pokračovať v jazde.“

Technika je veľmi namáhaná, zrejme na maximálny extrém, aký môže byť. Niektoré bohaté tímy si preto môžu dovoliť poslať na Dakar veľmi početný servis i náhradnú techniku. Za noc dokážu motorky celé rozobrať a poskladať nanovo. Váhu všetkých súčiastok tlačia výrobcovia dole, aby bol motocykel lepšie ovládateľný. Veľký pozor si treba dávať na piesok, aby čo najmenej pôsobil na motor a ďalšie súčiastky.

„Ja som so sebou vozil v igelite dva vzduchové filtre. Popri tom, ako som tankoval, som rýchlo vymenil aj filter. Treba tiež mať pri sebe minimum náhradných súčiastok, akými sú brzdové, spojkové a radiace páčky, reťaz, veľa sťahovacích pások, poistky na elektrinu,“ dodáva slovenský jazdec.

Ak má jazdec poruchu alebo havaroval, dá sa očakávať, že mu pomôžu súperi, ktorí okolo neho prechádzajú?

„Je nepísaným pravidlom, že pri páde sa najbližší jazdec pri mne zastaví, spýta sa, čo ma bolí, pomôže pri rozdýchaní, dá sa mi napiť vody. Ak to ide, aj pomôže pri oprave motorky či s jej roztlačením. Vo vážnejších prípadoch použije na GPS tlačidlo, udá približný kilometer, kde sa nachádza a privolá pomoc. Ďalším pravidlom je, že ak sa pokazí motorka, nevoláme o pomoc záchranárov, tých môže potrebovať niekto iný, povieme o poruche okoloidúcim jazdcom, ktorí o tom budú informovať v cieli a potom príde zberný kamión,“ hovorí Katriňák. Pomôckou pre núdzový stav by mal byť aj povinný zdravotný balíček, ktorý obsahuje fľašky s vodou, dezinfekčný prostriedok, lieky, tepelnú prikrývku, svetlice a dymovnice.

Katriňák sa už lúčil so životom

Prvý štart, a hneď komplikácie. Na „púštnej“ Rely Dakar v roku 1998, ktorá sa vtedy jazdila na území niekoľkých afrických štátov, absolvoval Jaroslav Katriňák iba šesť etáp, potom musel z pretekov odstúpiť.

„V púšti sa mi pokazila motorka. Priletel vrtuľník a keď som pilota uistil, že som v poriadku, odletel. Predo mnou na trati boli totiž ťažké úseky, kde uviazlo veľa motocyklistov a kamiónov a záchranári sa sústredili na nich. V púšti som potom sám strávil tri dni bez akejkoľvek komunikácie s riaditeľstvom súťaže či s našim tímom. Nikoho som nevidel, nič som nepočul. Mal som aj strach.“

Na Rely Dakar štartoval Katriňák štyrikrát, celkovo zažil asi pätnásť pádov, ten najťažší bol v roku 2006, keď spadol vo veľkej rýchlosti.

„Točil som sa, robil saltá a keď som sa pozviechal, videl som, ako som celý dotrhaný a ako sa zo mňa valí krv. Spadol som do bridlice, ktorá mi rozrezala kožu, tá mi zliezla z tela, bola to veľká bolesť. Do lietadla s českými turistami nás nasadlo asi desať pretekárov, boli sme špinaví, dobití, celí zasadrovaní. Ľudia si medzi sebou šepkali, čo sú zač, vracajú sa z vojny niekde v Iraku? Celkovo som mal veľa zlomenín, kľúčnu kosť, ruku, zápästie. Sedemkrát mi operovali kolená.“

Zvláštnosťou rely je aj skutočnosť, že pretekár musí vopred zaplatiť niekoľko tisíc eur ako zálohu za vlastnú rakvu. „Pri mojich prvých štartoch som to nechápal, naháňalo mi to strach, že ešte žijem, a už si platím rakvu.“

FAKTY

Listina mŕtvych Rely Dakar

• 1978/79 - motocyklista
• 1980/81 - traja talianski novinári zmizli v púšti
• 1981/82 - motocyklista Bert Osterhuis, novinárka Ursula Zentschová a divák (dieťa) v Mali
• 1982/83 - motocyklista Jean-Noel Pineau a divák (dieťa) v Mali
• 1983/84 - diváčku v Burkine Faso zrazil Range Rover
• 1984/85 - divák (dieťa) v Nigeri, jeden mŕtvy pri zrútení helikoptéry v Maroku
• 1985/86 - motocyklisti Jasuo Kaneko a Jean-Paolo Marinoni, pri havárii helikoptéry zahynuli - riaditeľ rely Thierry Sabine, pilot Francois-Xavier Bagnoud, popová speváčka Daniela Belavoinová, novinárka Nathalie Odentová, televízny technik Jean-Paul Fur
• 1986/87 - francúzsky novinár
• 1987/88 - kamionista Kees van Loewenzijn, automobilový jazdec Patrick Canado, divák (dieťa) z Mali, motocyklista Jean-Claude Huger, diváčka z Maurícia, divák (dieťa) z Maurícia
• 1989/90 - novinár Kaj Salminen
• 1990/91 - servisman Charles Cabannes - zavraždili ho, jeden z lekárov sprievodného konvoja Petitjean
• 1991/92 - dvaja francúzski jazdci sprievodných vozidiel, motocyklista Gilles Lalav
• 1993/94 - motocyklista Michel Sansen
• 1995/96 - kamionista Laurent Gueguen, divák (dieťa) z Guiney
• 1996/97 - motocyklista Jean-Pierre Leduc
• 1997/98 - piati civilisti
• 2001/02 - člen sprievodného tímu Toyoty
• 2002/03 - spolujazdec v súťaži automobilov Bruno Cauvy
• 2004/05 - motocyklista Jose Manuel Perez, víťaz súťaže motocyklov z rokov 2001 a 2002 Fabrizio Meoni, dvaja belgickí motocyklisti, senegalské dievčatko
• 2005/06 - motocyklista Andy Caldecott , dvaja chlapci civilisti
• 2006/07 - motocyklista Elmer Symons
• 2006/07 - motocyklista Eric Aubijoux
• 2009 - motocyklista Pascal Terry a dvaja civilisti
• 2010 - Natalia Garcíová
• 2012 - motocyklista Jorge Martínez Boero
• 2012 - dvaja pasažieri malého lietadla, diváci