O prehre Kvitovej rozhodli brejkbaly, returny a šťastie, hovorí tréner

Petra Kvitová
Petra Kvitová (Autor: SITA/AP)
Sportnet|26. jan 2012 o 13:57

Michalovský rodák, kondičný tréner majsterky sveta a wimbledonskej víťazky Petry Kvitovej Jozef Ivanko našiel vo semifinálovej prehre svojej českej zverenky na Australian Open aj dosť pozitívnych prvkov.

Michalovský rodák, kondičný tréner majsterky sveta a wimbledonskej víťazky Petry Kvitovej Jozef Ivanko našiel vo semifinálovej prehre svojej českej zverenky na Australian Open aj dosť pozitívnych prvkov.

Čo rozhodlo v tesnom zápase v prospech Šarapovovej?

Predovšetkým premieňanie brejkbalov. Ruska vyťažila z minima maximum a využila päť z piatich, Petra mala bilanciu 3:14. Maria trochu lepšie returnovala, ale v závere sa k nej priklonilo aj šťastie. V 3. sete za stavu 4:4 a 0:30 na svoj ohlásený aut požiadala o videozáznam a jastrabie oko potvrdilo loptu tesne na čiare. Śkoda, 0:40 by ťažko otáčala.

Ako by ste zhodnotili semifinále z kondičnej a psychickej stránky?

- Obe súperky boli dobre pripravené, výborne behali, tam rozdiel nebol. Možno trochu zavážili aj skúsenosti. Šarapovová to tu už vyhrala, Petra bola v prvom melbournskom semifinále. Hralo sa síce aj o post jednotky, ale na dvorci najmä o účasť vo finále. Ten rebríčkový postup už často príde s titulom.

Nezavážil v porovnaní s wimbledonskou trávou aj pomalší betónový povrch? V londýnskom finále Ruska veľa šancí nemala.

Je to tu iné, ale nechceme sa vyhovárať na povrch. Petra na tom betóne už hrať vie, ani strach nemala, urobila veľký pokrok oproti vlaňajšku a dokazuje, že nepatrí k špičke náhodou. Turnaj potvrdil, že obranársky štýl sa už nepresadí, dominuje sila, rýchlosť, útok.

Ešte pred tenisom ste sa ako triatlonista dal na kvadriatlon, prečo?

Nekvalifikoval som sa na OH 2000 v triatlone, no cítil som, že chcem ešte niečo dokázať. Napokon som získal tri bronzy na MS v kvadriatlone. Kanoisti v Národnom športovom centre ma to naučili, tak som si disciplínu pridal. Potom som sa im venoval aj trénersky.

Pochopíme, že ste trénovali slovenských kanoistov a neskôr aj dánskych cyklistov, to patrí ku kvadriatlonu, ale ako ste sa dostali k tenisu?

Úplne náhodou. Raz som bol na Floride v tréningovom tábore s kanoistami, prišiel za mnou nejaký agent do telocvične, že sa mu páčia moje metódy a vypýtal si telefónne číslo.

Pol roka sa nikto neozval, a potom mi zavolal, či by som nechcel pripravovať jedného z najlepších deblistov sveta Leandra Paesa z Indie, ktorý má veľmi blízky vzťah k českým hráčom aj vďaka Navrátilovej a viacerým partnerom – hral s ním Damm, Dlouhý, a teraz Štěpánek.

Dnes sa dostali do finále Australian Open. Trénovať prvého indického olympijského medailistu v tenise znelo lákavo a cítil som to ako životný osud.

Pred Davidom Kotyzom viedol Kvitovú náš Matej Lipták. Akú má on zásluhu na jej raste?

Maťo s ňou urobil veľký pokrok. Bola mladá, naučil ju základné veci, vytiahol ju vyššie, potrebovala dozrieť. Všetko chce čas. Ešte keby bol vydržal dve sezóny, bol by mal teraz top hráčku on.

V čom sú Petrine silné stránky?

Výborne sa s ňou spolupracuje, do ničoho ju netreba nútiť, je skromná, a zostáva pri zemi.

Ako teraz zvláda tlak médií, pozvania na rôzne netenisové aktivity a očakávania verejnosti?

Je pravda, že tých podujatí je je veľa, koncom roka nám trochu nabúrali prípravu, chceli sme natrénovať viac. Určitý tlak cítiť, ale tých otázok o pozícii jednotky je už toľko, že to v pohode blokuje. Teraz sa nesústreďujeme na rebríček, to záleží aj od súperiek a ich výsledkov, stále je čo zlepšovať v jej tenise.

Čo sa stalo s vašimi ďalšími zverencami a povinnosťami v iných športoch?

Žiaľ, na nich už čas nemám, zaberá ho len tenis. Rozišli sme sa v dobrom, ale na diaľku s niektorými netenistami spolupracujem ako poradca.

Dostanete sa často aj na Slovensko?

Našťastie áno. Z Michaloviec som sa presťahoval do Bratislavy, a keďže sa Petra dosť často pripravuje doma v prostějovskom klube, nie je to tak ďaleko. Inak Austrália mi je po Slovensku druhou najmilšou krajinou. Pôsobil som tu ako študent, aj ako tréner, a keby to nebolo tak ďaleko, vedel by som si predstaviť tu žiť.

Určite sa teraz ponuky hrnú, musíte ich odbíjať, ba vraj vás neustále lanári aj Wozniackej otec Piotr. Ako sa vám darí všetko odmietať?

To vôbec nie je problém. Mám prácu s Kvitovou a kým je spokojná, naplno sa jej venujem. No poznáte to, trénerská práca je nevyspytateľná, treba si ponechať zadné dvierka. Budem však o tom uvažovať až neskôr. Nikto mi nevezme, že som pripravoval wimbledonskú víťazku. Sú to krásne spomienky a už sa tam tešíme, lebo sa v Londýne hrá aj olympijský turnaj.

Vy teraz rovnako trénujete aj Kvitovej 17-ročného priateľa Adama Pavláska, ktorý tu postúpil do semifinále juniorskej dvojhry a finále štvorhry. Stíhate to?

Je to zložité s cestovaním. Adam, rovnako z Prostějova, je šikovný, talentovaný, ale záleží na ňom, musí pridať v tvrdej práci. Dúfam, že sa dostane čo najrýchlejšie medzi mužov a že to veľmi nenaruší práve cestovanie.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Tenis»O prehre Kvitovej rozhodli brejkbaly, returny a šťastie, hovorí tréner