Tréner aikida Štefan Kurilla: Pád vám pomôže pripraviť sa na boj

Sensei ŠTEFAN KURILLA je špičkou medzi profesionálnymi inštruktormi bojových umení na Slovensku.

Štefan Kurilla (1970) - Vyštudoval Fakultu podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Bojovým umeniam sa venuje od roku 1978. Je kvalifikovaným trénerom I. triedy v aikide, džude a certifikovaný inštruktor Systemy Spetsnaz (vyvinutý pr(Zdroj: PETER ŽÁKOVIČ)

V týchto dňoch vedie semináre v ďalekom Vladivostoku, odkiaľ má namierené do Japonska a do Kórey.

Každý deň ste od rána do večera na tréningoch?

Áno, prvý tréning sa začína o 6.15. Potom medzi ôsmou a deviatou mávam vždy tréning pre seba. Okrem aikida, čo je moje živobytie, hoby a životná cesta, sa venujem aj iným bojovým umeniam.

Potrebujete to?

Človek by mal byť trochu interdisciplinárny, aby svoju srdcovú disciplínu videl aj z inej perspektívy. Venujem sa ešte thajskému boxu. Štyrikrát do týždňa mám tréning s Rudolfom Ďuricom, dvojnásobným majstrom sveta v tejto disciplíne. Okrem toho robím ešte daito-ryu aikijujutsu, džudo a trénoval som aj mnohé iné bojové umenia.

Prečo je aikido vaša srdcovka?

Tradičné aikido sa najviac približuje reálnym bojovým situáciám. Zapáčilo sa mi, že pri cvičení nebolo treba veľa fyzickej sily. Nemusel som tráviť čas dvíhaním činiek. Ďalšou motiváciou bol môj prvý učiteľ, ktorý o ňom vedel veľmi pekne rozprávať. Postupne som začal chápať, ako fungujú techniky aikida,, a že sú veľmi efektívne a účinné.

Koľko je vlastne druhov ázijských bojových umení?

Je ich nespočetné množstvo v každej ázijskej krajine - v Kórei taekwondo, hapkido, hwa rang do, v Japonsku od iaido, aikido, karate, džiudžicu, kendo a džuda. V Číne je to veľké množstvo rôznych wu šu, vo Vietname viet vo dao, v Kambodži kambodžský box, v Thajsku muay thai, muay chaiya, muay boran. V rámci jednotlivých bojových umení je väčšinou niekoľko štýlov a organizácií. Je to svetové kultúrne dedičstvo Ázie, zaujímavé pre milióny ľudí na celom svete.

saito2011.jpg
Hitohiro Saito a shihan Kurilla na medzinárodnom sústredení v Bratislave (november 2011).

Čo na tom podľa vás ľudí láka?

U nás sú bojové umenia na jednej strane exotikou, ale deväťdesiat percent ľudí ho trénuje pre zdravý životný štýl a sebaobranu. V mojom klube cvičia doktori, právnici, robotníci, chodia k nám ženy aj deti, ale na druhej strane trénujem aj ľudí zo security biznisu. My cvičíme celá rodina - okrem mňa aj manželka a obidve deti.

Naozaj je takýto druh športu dobrou sebaobranou?

Samozrejme, ale za určitých podmienok. Keď ste lepší od útočníka, tak máte na to, aby ste využili techniky aikida na sebaobranu, ubránili sa a pritom ho nezranili. A keď ste rýchlejší ako on, máte dobrý reakčný čas a dobrý odhad vzdialenosti, dobrú psychiku, taktiku, stratégiu a kvalitnú techniku, tak máte možnosť paralyzovať útočníka bez toho, aby ste mu urobili akúkoľvek ujmu na zdraví. Netreba na to ani veľkú silu. Napríklad si požičiam vašu ruku a pozrite, jediným pohybom vás dokážem zafixovať a spacifikovať. Nemôžete pokračovať v boji. A ruka je v poriadku.

Ak by vás niekto napadol nožom alebo palicou, ubránili by ste sa? Alebo odporúčate vziať nohy na plecia a utekať?

V cvičení aikido sa používajú aj zbrane - meč, kopija, nôž. Ako sa zachovať v konkrétnej situácii, je individuálne. Počas tréningov žiakov pripravujeme na tieto situácie. Vaše bojové schopnosti sú take silné ako najslabšie ohnivko v tejto reťazi. Mám žiakov, na ktorých naozaj zaútočili nožom, prežili to a ochránili svoje zdravie.

Aj vám sa to už stalo?

Nie. Mňa skúšajú len moji žiaci (smiech).

sMorihiro.jpg
So shihanom Morihirom Saitom, najdlhšie cvičiacim žiakom zakladateľa aikida v Iwame.

Z čoho vychádza aikido?

Aikido má okrem tradičnej vetvy aj ďalšie, ako sú Yoshinkan aikido alebo Tomiki aikido, ktoré sa dokonca pestuje ako súťažná disciplína. Vychádza z ešte staršieho bojového umenia daito-ryu aikijujutsu, čo bolo umenie samurajov. Cieľom ich techniky bolo útočníka zabiť. Cvičil ho pôvodne samurajský rod Takedovcov, ktorý strážil paláce a útočníkov likvidoval. Zakladateľ aikida Morihei Ueshiba techniku zušľachtil a dal možnosť brániť sa tak, že nemusíte protivníka zabiť.

Tradičné aikido nie je súťažný šport. Aká je motivácia zlepšovať sa v ňom?

Myšlienka nie je zvíťaziť nad niekým, ale sám nad sebou. Namiesto súťaží u nás fungujú pravidelné ukážky. Už od roku 1997 usporadúvame Večer bojových umení, kde výber klubu môže predviesť, na akej úrovni pracuje. A má možnosť ukázať, čomu sa venuje. Pravidelne sa tu predstavuje okolo tritisíc ľudí. Je to atraktívne podujatie, okrem aikida sa môžu prezentovať aj iné bojové umenia, minulý rok ich bolo jedenásť.

Nie je prirodzenejšia túžba súťažiť?

Nie každý je súťaživý typ, nie každý potrebuje vyhrávať a nie každý dokáže akceptovať prehru. Napríklad moja manželka bola reprezentantkou v športovej gymnastike, dokonca ju nominovali na olympiádu v Soule, ale tesne predtým sa zranila. Dcéra je pohybový talent, ale manželka vzhľadom na svoje skúsenosti z vrcholového športu povedala, že v žiadnom prípade nechce, aby naše deti robili súťažný šport. Šport by mal život obohacovať a robiť ho kvalitnejším. Aby vám telo fungovalo tak, ako má čo najdlhšie v čo najlepšej kvalite.

siestyDan.jpg
Šiesty dan aikido Iwama Shin Shin Aiki Shurenkai odovzdal Štefanovi Kurillovi v decembri minulého roka Hitohiro Saito Kaicho, najvyššia autorita tradičného aikida.

Je menšia pravdepodobnosť zranenia na tréningoch aikida než pri iných športoch?

Áno, tým, že nerobím techniku za každú cenu, nepadám tak, aby som prehral alebo vyhral.

Môžete to vysvetliť?

Napríklad keď v zápase džuda na súťaži padnete tak, ako sa to technicky učíte prvé dva roky, tak ste prehrali. Takže, aby ste zvýšili svoju šancu vyhrať, radšej padnete na rameno, na koleno, na hlavu, hocijako inak, ako ste naučení, len aby ste neprehrali. A z toho vznikajú zranenia.

Čo znamená pád v aikide?

Slúži jednak na to, aby ste sa pri vykonávaní techniky nezranili, a jednak ho môžete využiť na zväčšenie svojej vzdialenosti od protivníka. Keď do vás niekto zozadu drgne, vy urobíte pád, získate vzdialenosť a čas a môžete sa pripraviť na boj. A v neposlednom rade je to dobrá fyzická záťaž. Padnete, vstanete, to máte rovno brušák aj drep. A plus si aj premasírujete chrbát. Pri každej technike je pád trochu iný, z tých, čo som zatiaľ videl a zažil, boli najlepšie premyslené pády v bojovom umení Systema v Rusku. Mali ich prepracované tak, že vyskakovali z auta so samopalom, padali hneď do rojnice a obsadili okamžite celý strelecký priestor. Mali to perfektne vymyslené pre potreby armády. Samozrejme, v bežnom živote nevyskakujete z nákladiaka so samopalom.

V aikide padá vraj iba žiak, nikdy nie jeho učiteľ. Aký je teda medzi nimi vzťah?

Je to tak, aj nie je. V tradičnom aikide je status učiteľa a žiaka chápaný v tradičnej forme, je tu prísna etiketa. Slúži na to, aby tréning bol čo najefektívnejší, aby ste tých šesťdesiat minút využili naozaj naplno. Druhá stránka je bezpečnosť. A napokon prepracovať sa cez etiketu k sebadisciplíne. Okrem toho je to aj istý spôsob psychohygieny. Som síce učiteľ, ale napríklad pred rokom som bol na sústredení daito-ryu aikijujutsu. Mal som šesť hodín denne tréningy, na záver týždňa bola skúška a potom som musel urobiť sto pádov. Na to, aby som to dokázal absolvovať, som sa musel pripravovať aj na pády, to znamená, že som musel padať aj ja. Deň pred odletom do Japonska na toto sústredenie som urobil stopäťdesiat pádov. Na skúške ma hádzal jeden Talian, Japonec to počítal a sledoval, aby sme to fyzicky zvládli.

Trénovali ste aj špeciálne ruské bojové jednotky Systema Spetsnaz. Ako ste sa k nim dostali?

S inštruktorom Systemy som sa prvý raz stretol v Japonsku u môjho učiteľa. Trénoval špeciálne jednotky v Čite. Na Aikido expo v Spojených štátoch som zase mal možnosť vidieť, ako inštruktori Systemy pracujú a zaujalo ma to. Tak som vycestoval do Moskvy a navštívil som tri organizácie, v ktorých som trénoval. Neskôr som už mohol viesť tréningy sám. Pozvali ma do Čity aj do Vladivostoku, kde som robil tréningy pre špeciálne jednotky aj pre inštruktorov polície. Mám odtiaľ aj diplomy.

Ako vyzerá takýto špeciálny tréning?

V zásade sa špeciálne neodlišuje od tréningov iných bojových umení. Vo väčšine z nich totiž môžete zabiť aj nezabiť. A pravda je taká, že cvičenie špeciálnych jednotiek nie je uniformné, mnoho v tomto smere robí marketing, ktorý môže zavádzať. Nemožno povedať, že špeciálne jednotky sa trénujú len jediným spôsobom. Vždy závisí od inštruktora.

Čo vás teda na týchto tréningoch zaujalo?

V Rusku je vo všeobecnosti dobrá fyzická príprava. Bojové umenia sa pestujú na veľmi vysokej úrovni. V rámci aikida sa hovorí aj o ruskom aikide. Výborná je úroveň džuda či zápasenia, zaujímavá je aj technika pádov. Okrem výcviku Systemy sú tu však aj ďalšie, napríklad sambo, ktoré vzniklo ešte v Sovietskom zväze a má dlhú tradíciu. Vzniklo zlúčením tréningových metód z viacerých bojových umení a má viacero podôb.

tokio.jpg
Sensei Kurilla v Tokiu u Konda Katsuyukiho senseia (druhý sprava), najvyššej autority bojového umenia daito-ryu aikijujutsu.

Založili ste súkromnú strednú školu ochrany osôb a majetku. Ako sa pripravujú títo študenti?

Učia sa najjednoduchšie techniky, aby vedeli zvládať situácie v rámci svojej profesie, ide o úzko špecializovaný tréning postavený na základoch aikida a thajského boxu. Okrem toho majú možnosť rôznych krúžkov, laserovú strelnicu, airsoftovú streľbu, učia sa narábať bezpečne so zbraňami. Dostávajú základnú prípravu na prácu v ozbrojených zložkách alebo v súkromnej bezpečnostnej sfére. Tento rok vystupovali aj na Večere bojových umení. Teraz nám maturujú prví štvrtáci. Z roka na rok záujem o štúdium rastie. Myslím, že škola má budúcnosť, lebo bezpečnostný sektor má čoraz dôležitejšie miesto v spoločnosti.

Pätnásťročné deti, ktoré do vašej školy prichádzajú zo základnej školy, nemôžu byť psychicky pripravené na takéto štúdium.

Tým, že je to stredná odborná škola s maturitou, snažíme sa všetkých smerovať tak, aby išli aj na vysokú školu. Majú dobrý základ. Ten, kto si netrúfa ďalej pokračovať v štúdiu, má možnosť zamestnať sa v bezpečnostnom biznise. Vedieme ich však k tomu, že stredná škola je len začiatkom seriózneho štúdia.

Ako je ich štúdium podchytené z psychologického hľadiska?

Majú v rámci výučby aj psychológiu. Škola má zamestnanú psychologičku na trvalý pracovný pomer. Keďže trénujem aj súkromnú bezpečnostnú službu, viem, že títo ľudia sú denne vystavení riziku ohrozenia života. Pritom je málo firiem, ktoré dlhodobo investujú do bezpečnosti svojich zamestnancov. Možno by to bolo vhodné aj legislatívne upraviť. Je dôležité, aby ľudia zo security sektora vedeli použiť najvhodnejšie prostriedky v rôznych situáciách.

V časoch, keď ste začali trénovať, sme poznali akurát džudo a karate. Kde ste k aikidu prišli?

Bolo to v roku 1978, keď som ako osemročný začal cvičiť džudo v telovýchovnej jednote Sokol na bratislavských Vinohradoch. Začal som, lebo s tým začal aj môj brat. Aikido som začal cvičiť až v roku 1989 pod vedením majstra Rudolfa Várszegiho, ktorý k nám vtedy prišiel z Maďarska.

vbu.jpg
Ukážky tradičného aikido klubu Kurilla Budokan na medzinárodnom podujatí Večer bojových umení 2011.

Ako ste sa stretli?

Mal som džudistický tréning a prišiel za mnou kamarát, že bude po tréningu nejaké aikido, či sa nechcem pozrieť. Už som o ňom niečo počul, ale inak som to nepoznal, takže som tam išiel s nedôverou, navyše som bol hrdý na šport, ktorý som robil. Technicky sa mi to vtedy nepozdávalo. Keďže som na tom tréningu ako jeden z mála ľudí vedel padať, učiteľ to ukazoval na mne. Bolo mi to skôr smiešne a v duchu som si hovoril: ajaj, teraz by som ťa hodil na takú techniku a teraz na túto.

Prečo sa vám to nepozdávalo?

Viete, ako to je. Máte devätnásť rokov, chodíte na súťaže a zrazu príde niekto a začne vám vysvetľovať, že existuje niečo ďalšie. Ale majster bol veľmi charizmatický a keď začal rozprávať o filozofii aikida, získal si ma ako človek. Postupne som začal cvičiť, objavovať v technike krásu a efektivitu. Ale stále som v tom hľadal aj niečo viac, snažil som sa ísť čo najbližšie k prameňu. Mal som šťastie, že v roku 1999 som bol na prvom seminári s Morihirom Saitom senseiom, najdlhšie cvičiacim žiakom zakladateľa. Stretli sme sa vo Švajčiarsku. A potom, asi po ôsmich seminároch, som ho požiadal, či by som ho mohol prísť navštíviť do Japonska.

Aké to bolo pri prvej návšteve?

Bolo to úžasné v tom, že sme cvičili aj žili priamo v telocvični, v ktorej cvičil zakladateľ. Ja som spal priamo pri oltári, ktorému sa zakladateľ klaňal, išiel som po chodníku, po ktorom chodil do telocvične zakladateľ, malo to náboj. Bol som tam v zime, v telocvični sa nekúrilo, takže keď bolo vonku mínus štyri, vnútri tiež. Iba keď bolo pod osem stupňov, zapli sme pred tréningom malú naftová piecku, ale len čo prišiel majster, hneď sme ju vypli a odložili. Dvere a okná sme otvárali dokorán. Po prvých štyroch-piatich minútach tvrdého tréningu sa z nás lial pot a zimu sme už necítili.

detstvo.jpg

Majster nepotrebuje piecku?

Majster svoju piecku mal, sedel hneď vedľa nej.

On so svojimi žiakmi necvičil?

Majster nám predviedol techniku a občas nás napravoval v malých detailoch. Potom si sadol, podriemkával, potom opäť niečo ukázal, povedal boky nižšie, viac sa otočiť, potom šiel do záhradky, vybral nejakú zeleninku, odniesol manželke. Ako vo filme. Už zomrel, volal sa Morihiro Saito sensei a bol žiakom zakladateľa dlhých dvadsaťtri rokov, najdlhšie zo všetkých žiakov. A ja som mal to šťastie, že som cvičil priamo pod jeho vedením. Odkedy zomrel, pokračujem pod vedením jeho syna Hitohiro Saito senseia. To je línia najdlhšie cvičiaceho žiaka.

V čom spočívala majstrova charizma?

Vedel, kedy človeka potlačiť, kedy pochváliť, kedy napomenúť. Veľmi ma motivoval. Prvý raz v Japonsku som bol v takom rozpoložení, že som chcel na Slovensku všetko predať, zostať tam a venovať sa len cvičeniu aikida. Ale dobre, že som tak neurobil.

Nepochybovali ste niekedy, či je aikido pre vás správna cesta?

Niekoľkokrát som uvažoval, že z tejto cesty odídem, ale zostal som a som rád, že som vydržal. Pretože vidím, že to má zmysel. Niekedy ani nie je dôležitý cieľ, ale cesta.

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 733
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 558
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 272
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 044
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 723
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 565
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 330
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 871
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 616
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 993

Téma: Rozhovory z denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém TV Oko

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

TECH

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

Neprehliadnite tiež

Monacký futbal platí ruský boháč, ktorý si kúpil vilu od Trumpa

Za vzostupom AS Monako je ruský lekár a oligarcha Dmitrij Rybolovlev. Klub z kniežatstva čelí v Lige majstrov Manchestru City.

Môže sa revanšovať za prehru na Australian Open. Cibulkovú čaká Makarovová

Zápas druhého kola na turnaji v Dubaji je na programe v utorok.

Na druhú ligu v Topoľčanoch chodí raz toľko ľudí ako na futbalový Slovan

V Topoľčanoch je eufória, na posledný zápas prišlo 2 100 ľudí.

Malý štadión, dva góly či naháč na ihrisku. Takto hral Arsenal u piatoligistu

Slávny londýnsky Arsenal zavítal na ihrisko Suttonu United.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop