Chodec Tóth o olympiáde: Medailu môžem získať aj ja

Matej Tóth
Matej Tóth (Autor: SITA)
Peter Fukatsch|27. máj 2012 o 20:11

Vlani som na svetovom šampionáte tipoval za jasného víťaza Francúza Diniza. Diskvalifikovali ho, povedal slovenský chodec Matej Tóth. Päťdesiatkilometrová trať je trochu lotéria.

BRATISLAVA. V chôdzi na 50 km sa môže pritrafiť všeličo. Predstava bežného človeka, že zájde trebárs z Bratislavy do Trnavy za tri a trištvrte hodiny, je nad pochopenie. Najmä ak musí šliapať presne určeným štýlom s napnutým kolenom a ustavičným dotykom so zemou pri každom kroku.

Som na nule

Pri klasických zdvorilostných otázkach ľudí, ktorí sa dlhšie nevideli, zrejme súčasná najväčšia slovenská nádej pre londýnske olympijské špičkové umiestnenie Matej Tóth (29) povedal: „Momentálne som v nulovej forme. Chystám sa na veľký záber objemu, približne 200 km za týždeň. Potrvá to necelý mesiac.“

Zbadal prekvapené tváre, vysvetlil: „Vlani som bol v tomto čase v top forme a viete, ako som dopadol na septembrovom svetovom šampionáte v juhokórejskom Dägu.“

Pretekár banskobystrickej Dukly dosiahol na 20 km solídne štrnáste miesto, ale na svojej silnejšej päťdesiatke na 28. kilometri sa vzdal. Hlava chcela, telo nevládalo.

Iba 50 km

Pokus s dvoma štartmi bol na MS 2009 v Berlíne úspešný: 9. miesto na 20 km, 10. na päťdesiatke. V Dägu teplo a sparno zmohlo aj veľkých favoritov - Poliaka Sudola, Rusa Kirďapkina, Austrálčana Deakesa.

„Definitívne platí, že v Londýne pôjdem iba dlhšiu trať,“ potvrdil Tóth.

Na tipovanie sa dal zlomiť. S podmienkou, že bude presné na 90 percent a nepovie mená. „Na zlato môže siahnuť tak desať pretekárov, možno o dvoch-troch menej. Seba tam nezaraďujem, hoci chodcov s podobnou výkonnosťou, ako mám ja áno. Medailu môže získať tak pätnásť borcov. Aj ja.“

Tóth hovoril, že najlepšie preteky sú také, kde si atlét chôdzu užíva. Neveriace otázniky, dá sa to vôbec užívať, zájsť trať bez bolesti a krízy, chodec vysvetlil: „Čo je to bolesť, je vec názoru. Samozrejme, že sa to nedá zvládnuť bez námahy. Bez krízy však určite. Nie raz som to zažil, hoci poznám aj opak - trápenie sa do úmoru“. Tóthov tréner Juraj Benčík doplnil: „Najviac ma mrzí kríza vlani v Dudinciach tri kilometre pred cieľom. Maťo si zašiel skvelý osobný rekord 3:39:46 hodiny. Ak by ho to nebolo čaplo, tak mohol ísť aj 3:36, možno aj o čosi rýchlejšie, blízko svetového rekordu.“

20100327_dudinska_50ka_20km_070089110_res.jpg

Pocity a tester

Matej sa na trati zavše pozrie na tester, ktorý pri pretekoch nosí na ruke.

„Je to prístroj bez pocitov. Striktne sa ním neriadim. Plní však funkciu varovného svetla, ak by napríklad až nezvyčajne prudko narástol tep, ak by začala kriticky haprovať srdečná frekvencia. Skutočným vodidlom na trati sú len a len moje pocity. Pravdaže, pomáha aj podporný tím popri trati s trénerom na čele. Hlásia medzičasy, odstup od čela pretekov či naopak náskok. Päťdesiatka je mozaikou rôznych zážitkov, zistení, zmien v taktike, rýchlych rozhodnutí. Mysliaca hlava je minimálne taká dôležitá ako rýchle nohy. Užívam si vtedy, keď sa blíži cieľ a ja predstihujem súpera za súperom, v lepšom prípade vediem a cítim dostatok síl.“

Posledné päťdesiatky na veľkých pretekoch boli až v drastických podmienkach. Na MS 2007 (Tóth na 20 km - 14.) v Osake chodci tesne nad traťou pri tréningoch namerali až 55 stupňov, olympijský Peking (20 km - 26.) bol iba o čosi miernejší. Svetový pohár 2010 (Tóth ho vyhral) v mexickej Chihuahue vo výške 1500 metrov stúpla teplota počas pretekov o 15 stupňov nad tropických tridsať, na MS 2009 v Berlíne (20 km - 9., 50 km - 10.) sa šliapalo v sparne po daždi, na ME 2010 v Barcelone (20 km - 7.) tiež v horúčave.

Ranní vtáci

Chodci začínajú preteky vždy ráno. „To je zradné, začíname pri teplote trebárs 15 stupňov, zavše končíme aj pri tridsiatke,“ vysvetlil rodený Nitran Tóth. V Londýne by malo byť „ľudsky“. Päťdesiatka bude 11. augusta o 9.00 h tamojšieho času. „Pred súťažou zvyknem zaspať pokojne. Istá dávka trémy však prospieva. Nie je dobré spať dlho. Zvykne päť hodín. Vstávam približne tri hodiny pred súťažou. Mám dve verzie raňajok. Klasické - rožok, maslo, šunka. Švajčiari vyrábajú výživovú instantnú kašu, ale tú treba zohrievať. Takže Londýn bude verzia jeden.“

Tóth pozná trať z rozprávania kamarátov. V Anglicku štartoval na Európskom pohári 2007 v Leamingtone. „Počasie by mi mohlo konečne sadnúť. Trať nie je ľahká, má stúpanie i klesanie, čo sú náročné pasáže na techniku. To je vždy aj obrátka.“

Naša chodecká jednotka nemá problémy so štýlom.

„Má dobrú genetickú výbavu, kolená napne automaticky. Niekto to nedokáže, ani keby sa potrhal. Má aj cit pre kontakt s povrchom. To sa naučil. Dokáže bez výraznejšieho spomalenia dôjsť preteky aj s dvoma červenými kartami (tretia znamená diskvalifikáciu - pozn . red.).“

Benčík porovnáva

Benčík trénoval aj nášho jediného zlatého olympionika zo Soulu 1988 ešte vo farbách ČSSR Jozefa Pribilinca. „Sú to úplne odlišné typy. Jozef bol klasický dvadsiatkar, Maťo sa vypracoval na špecialistu päťdesiatkara. Je to logické. Pribilinec bol dravec bez zábran, ktorý chcel byť prvý vždy a všade bez akýchkoľvek taktických zábran. Tóth je klasický športovec intelektuál s mnohými záujmami. Je pokorný pred veľkými menami. V pretekoch skôr útočí zozadu. Tieto typy chodcov sa zvyknú lepšiť z roka na rok. Mám pocit, že Tóthov čas práve nastal. Päťdesiatkari zrejú po tridsiatke, dvadsiatkari sú lepší zamlada. Jozef skončil kariéru tesne pred tridsiatkou.“

Matej začínal s chôdzou u trénera Petra Mečiara v rodnej Nitre, tam vyštudoval i žurnalistiku.

Na majstrovstvách sveta 2009 totálne vyčerpaný hovoril tak, že sa opravil, ak niečo povedal nespisovne. Píše do Chodeckého spravodaja. „Zatiaľ sa špecializujem na spravodajské žánre, všetko chce svoje postupnosti..“

Tóth sa oženil so sestrou svojho chodeckého kamaráta Korčoka Lenkou. Majú päťročnú dcérku Emmu a trojročnú Ninu.

Ako povedal Benčík, Tóth je všestranný. Rekreačne si zalyžuje, zahrá futbal a tenis. Patrí medzi vášnivých čitateľov detektívok.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»Chodec Tóth o olympiáde: Medailu môžem získať aj ja