V olympijskej dedine väznia fajčiarov

Vojtech Jurkovič|26. júl 2012 o 17:49

V Stratforde sa z Martikána a Hochschonera starších stali biliardoví majstri.

jurkovic.jpg
Z Londýna redaktor SME Vojtech Jurkovič

LONDÝN. Predná galuska sa šuchla o zadnú a zaľudnené okolie stŕplo. Nemecký cyklista rešpektoval rázny pokyn policajta a za ním rútiaci sa Rumun doňho mierne napálil.

„Prepáčte, ale tadiaľto jazdiť nemôžte,“ usmieval sa na nich policajt. Horúčavou omámení cyklisti skúsili vyraziť na tréning z dediny krížom cez jej medzinárodnú zónu, na ktorej sa korzovali davy športovcov a členov olympijskej rodiny. Cesta von beztak cez detektory kovov neviedla.

Bi-cy-kel bicykel spievali asi dvadsaťkrát Queen na úvod posledných národných ceremoniálov so vztyčovaním vlajok. Akrobati na cirkusantských strojoch majstrovsky vykrúcali figúry do rytmu.

Elegantný komplex na ruinách

Bývalá priemyselná štvrť Stratford vynikala ešte nedávno najmä vysokou kriminalitou.

Za posledných päť rokov na mieste zanedbaných ruín postavili elegantný komplex, do ktorého sa v posledných dňoch nasťahovali vyše dvanásťtisíc športovcov a členov ich realizačných tímov.

Celý komplex pohltil takmer dve miliardy eur.Po olympiáde sa prerobia na mierne nadštandardné byty.

„Žiadny luxus, účelné pohodlné izby, v ktorých športovci nájdu dokonalý odpočinok,“ uviedol člen organizačného štábu, bývalý olympijský víťaz v trojskoku Jonathan Edwards, ktorý dbal najmä na kvalitu matracov rôznej dĺžky.

Športovci vyššej postavy majú na zadnej časti postele predĺžený dielec, ale kvalita spánku neutrpí. Počas olympiády sa na každej posteli vystriedajú zhruba traja športovci. Po tých, ktorým sa súťaže skončia prídu noví, ktorí štartujú neskôr.

Podobne ako v Pekingu či Aténach, spia v izbe maximálne dvaja ľudia, ale televízor je len v spoločenskej miestnosti viacizbového apartmánu. Mnohé výpravy si nové prijímače jednoducho nakúpia ako zvykli na predchádzajúcich olympiádach.

V priestornom obchode so suvenírmi neustáva ruch. Dvojica plavkýň z Bieloruska Svetlana Chacherová a Aksana Dzianidová priznali, že zatiaľ len sondujú. Nečudo. Plyšový maskot veľký niečo cez desať centimetrov stojí 35 libier.

„Ale cítime sa tu skvele. Prileteli sme len v stredu, no olympijský bazén je nádhera. Dvadsaťsedemročná Svetlana je už na tretích Hrách, no Londýn zatienil aj efektne nasvietenú plaveckú kocku v Pekingu 2008.

„Hľadisko je obrovské, neviem si predstaviť, keď sa naplní celá kapacita 17 500 miest.“

V jedálni vládne univerzál

Nemecký fyzioterapeut si pochvaľoval dobre pripravené priestory v zázemí.

V jedálni, kde sa varí vo všetkých svetových štýloch, od európskeho po moslimský, býva najdlhší rad pred McDonaldom. A pritom známi fanúšikovia tejto značky bratia Hochschonerovci sa do Stratfordskej dedine zatúlajú v režime tréningov na vzdialenom kanále Lee Valley, zriedka.

Večer sa zapĺňa hala s konzolami od počítačových hier. Medzi najvytrvalejších hráčov patria tréneri Jozef Martikán a Peter Hochschorner. Za biliardovým stolom zvádzajú vyrovnané súboje, len obaja šomrú, že sú zvyknutí na väčšie gule.

Sagan ostal vykoľajený

Olympijská dediny však nieje len idylka. V stredu v noci celé obyvateľstvo vyplašil ohňostroj nad neďalekým hlavným štadiónom, ktorý zahrmel v rámci generálky. Už druhýkrát v týždni.

Cyklista Peter Sagan bol z mraveniska ľudí dosť vykolajený. „Úprimne, dedina sa mi vôbec nepáči. Všade cítiť stres a zhon. V jedálni chaos a navyše všade treba chodiť pešo. Možno to viacerým športovcom vyhovuje, ale my cyklisti máme radi pohodu, viac súkromia a najmä pokoj na načerpanie síl."

Náš superšpurtér si možno nestihol v prvých hodinách všimnúť, že dopravu po dedine zabezpečujú tradičné golfové vozidlá, autobusový shuttle a voľne k dispozícii sú aj krikľavo žlté bicykle. Turistické univerzálne modely aj pre dámy (bez horného rámu) by mu pred sobotňajším štartom však ľahko rozhádzali jeho natrénovaný posed.

Neboráci fajčiari

Strelci mali patálie s kontrolou a uskladnením zbraní. V prepravnom cargu uviazol náklad informačných sprievodcov o slovenskej výprave, ktorý už mal kolovať v rukách zahraničných žurnalistov v mamuťom presscentre. Gymnasti zmeškali jeden z tréningov pre výpadok v doprave.

Najviac sa sťažujú fajčiari, ktorí majú stále obmedzenejší priestor na páchanie svojho zlozvyku. V Londýne im nedožičili opáskovaný priestor pod holým nebom ako býva zvykom.

Fajčiari môžu dymiť iba v malých drevených prístreškoch, kde sa cítia ako v stredovekej klietke hanby. Maximálna kapacita sú štyri hlavy.

Ešte prísnejšie ako fajčenie sa postihuje tipovanie na akékoľvek športové výsledky. To nesmie nik zo širokej olympijskej rodiny.

Športovci, funkcionári ani novinári. Tí striehnu na každý pohyb a slovo športovcov. Obeťou ich horlivého úsilia sa naposledy stala bedmintonistka Monika Fašungová.

Pri ceste autobusom si povzdychla, že je hladná na odpadnutie. Kým sa jej prirovnanie stupňa únavy dostalo na druhý koniec cesty, uniklo do éteru ako mimoriadna skutočnosť.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»V olympijskej dedine väznia fajčiarov