Martikán: Rio 2016? Nechystám sa končiť

Vojtech Jurkovič|31. júl 2012 o 22:20

Bronz má veľkú cenu, ale nemôžem ho posunúť pred zlaté ani strieborné medialy, hovorí MICHAL MARTIKÁN.

MICHAL MARTIKÁN preberal svoju piatu olympijskú medailu prvýkrát v daždi. Prvýkrát bola bronzová a nie prvýkrát gratuloval svojmu najväčšiemu súperovi Francúzovi Estanguetovi.

jurkovic.jpg
Z Londýna redaktor SME Vojtech Jurkovič

Na čo ste mysleli, keď ste po príchode do cieľa finále sklonili hlavu na skrížené ruky s pádlom položené na lodi. Prvý ste išli pod hranicou sto sekúnd.

„Želal som si, aby mi vtedy štvorsekundový náskok pred dovtedajšími súpermi stačil aj po príchode nasledujúcich jazdcov. Ale zároveň ma vnútri mátalo, že dobre poznám Tonyho Estangueta a jeho úžasnú schopnosť nakopnúť sa. Nanešťastie pre mňa, potvrdil to.“

Zrejme ste si premietali kľúčové pasáže trate. Aký to bol film?

„Sumarizoval som si, že som sa dopustil niektorých chybičiek, čo by ma mohlo stáť prvenstvo. Bola to pádlovacia trať, ktorá lepšie sedí Tonymu i ďalším súperom. Ja mám radšej technickú.“

Váš otec a tréner si všimol, že ste tratili najmä v prechode z osemnástej bránky do devätnástej, kde ste museli použiť viac záberov ako Estanguet. Ako to vidíte vy?

„Áno, ten úsek mi trval dlhšie, ako som plánoval. Nesadla mi tam celkom voda. Tá je v kanáli v Lee Valley dosť náladová. V hornej časti trate mi pomohla, v dolnej zase nie. Na moju smolu a ich šťastie. Patrí to k vodnému slalomu.“

S akými pocitmi ste sa skláňali pre prvú bronzovú medailu v olympijskej kariére?

„Bol som šťastný, no zároveň v hĺbke duše aj sklamaný. Na každé preteky nastupujem s cieľom ísť najrýchlejšie.“

Piata medaila za sebou, po dvoch zlatých a strieborných prvá bronzová. Akú má pre vás cenu?

„Veľkú, ale nemôžem ju posunúť pred zlaté ani strieborné. Pred pár týždňami či mesiacmi som však sníval o akejkoľvek.“

Máte za sebou sezónu, ktorá vás ťažko skúšala vleklým zranením. Do toho dlhá psychická záťaž vyplývajúca z nutnosti vyhrať internú kvalifikáciu. Je medaila dostatočnou satisfakciou?

„Je, ale som maximalista. Toho motta sa držím vždy. Ale na druhej strane rešpektujem kvality súperov. Asi to tak malo byť.“

V semifinálovej jazde ste mali ťuk hneď na prvej bránke. Stalo sa vám to niekedy v kariére?

„Nikdy doteraz. V tréningu som si zafixoval, že na ňu treba ísť z ľavej strany. V semifinále som to prehnal. Nehovoril by som o nedostatku koncentrácie, skôr je to premotivovanosť.“

Po zmene pravidiel viacerí jazdci vravia, že v semifinále nemá význam ísť naplno, lebo jeho čas sa nesčítava s finálovým. Treba si len kontrolovať, aby slalomárovi neušiel postup do finále. Ako to beriete vy?

„Presne takto. Radšej sa nechávam viesť vodou a snažím sa kontrolovať situáciu. Nie je dôvod ísť naplno, bol som pokojný, aj keď som ťukol hneď prvú bránku.“

S dlhoročným rivalom Tonym Estanguetom sa navzájom viete vyhecovať. Teraz mal výhodu reakcie na váš čas on, lebo v semifinále bol o jedno miesto vyššie. Viete s predstaviť opačný vývoj?

„Veľmi dobre. Poznám pocit na štarte, keď sa dozviete, že pretekár pred vami dosiahol zatiaľ najrýchlejší čas. Možno keby som šiel na vodu za Tonym ja, podarilo by sa mi to, čo jemu.“

Vraveli ste, že trať mala prevažne pádlovací charakter. To znamená, že sedela viac Tonymu, ktorý má dlhšie ruky, väčšie páky a dlhšie zábery?

„Áno, ja mám radšej technickejšie trate, táto bola dosť jednoduchá. Radšej triafam záberom podľa prúdenia vody, čo sa snažím precítiť častými tréningami. Okrem toho divoká voda pulzuje. Treba mať aj šťastie.“

Čo ste zažili v Londýne?

„Okrem tréningov a spánku som ešte nestihol nič iné. Som na to zvyknutý.“

Máte päť medailí, 33 rokov a nehasnúcu chuť trénovať. Mysleli ste už na Rio de Janeiro, dejisko ďalšej olympiády v roku 2016?

„Len tak okrajovo. Ale zase som párkrát zažil, ako rýchlo dokážu ubehnúť štyri roky medzi olympiádami. A pre mňa je vodný slalom stále najmilovanejším športom na svete. Nechystám sa končiť.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Martikán: Rio 2016? Nechystám sa končiť