V Londýne sa skončili zlaté časy Slovenska na divokej vode

Vojtech Jurkovič|3. aug 2012 o 21:49

Prvýkrát v histórii samostatného Slovenska sa vodní slalomári vracajú z olympiády bez zlata.

Ale aj bez hanby. Prevláda prirodzený pocit, že na horšie sa ťažšie zvyká.

jurkovic.jpg
Z Londýna redaktor SME Vojtech Jurkovič

LONDÝN. Bratov Hochschornerovcov konkurencia vo svete stále považuje za suverénov vo svojom fachu.

Michala Martikána podobne, ale spoločne s Francúzom Tonym Estanguetom. V Londýne sa naše dlhoročné spoľahlivé zlaté kone museli uspokojiť s pre nich neznámym bronzovým kovom.

Starnú, stagnujú alebo sa na nich dotiahla svetová špička, ktorú roky motivovali, aby ich raz dobehla? Alebo po rokoch ich opustila šťastná vlna v nevyspytateľnej vode? Na tej istej však jazdia všetci. I na rovnakej trati.

Sami si to pokazili

Otec Peter Hochschorner sa vždy držal zásady, že treba držať krok pred špičkou. V tréningoch i v materiáloch.

„Čiastočne sme nespokojní, chalani neodovzdali svoju špičkovú výkonnosť. Ak by prehrali bez chýb, s hrdosťou by prehru uniesli. Sami si vystúpenie sťažili. Na dôležitých pretekoch sa im takéto zakolísania stávali zriedka. Na olympiáde ich to postihlo prvýkrát. Ale sú to športovci, ľudia, nie stroje na bezchybnú výrobu zlatých medailí.“

Hochschorner starší si uvedomuje, že jeho a naši slalomári nemladnú.

Drinu treba dávkovať

Na druhej strane mu to prináša skúsenosť, že drinu treba dávkovať.

„Som presvedčený, že sa vrátime späť. Chalani síce zajazdili najrýchlejšie, no nedokázali to, čo sme v minulosti robili bežne. Zlikvidovať aj stratu dvoch sekúnd po zbytočnom ťuknutí. V Lee Valley sme to nestihli.“

Háčik lode Pavol Hochschorner neskôr priznal, čo si ešte v cieli nepripúšťal.

„Ťarcha atmosféry na mňa dopadla asi najviac, predtým som sa na olympiádach cítil oveľa uvoľnenejší.“ Otec tímu Hochschorner priznal, že slalom je ich živobytím a budú musieť tvrdo zapracovať.

Zmeny pravidiel hrali proti nám

Šéftréner Róbert Orokocký vidí príčinu aj v tom, že Slovensko ako veľmoc samo posilnilo konkurenciu.

„Situácia sa zmenila, vývoj v materiáloch sa odpozeral. Potiahli sme svet, ktorý ide podľa nášho know-how, a to sa mu ľahšie dobieha.“

Podľa neho sa po zmene pravidiel na jednu finálovú jazdu presadzujú náhodní strelci, ktorí ťažia z faktorov, ako je momentálny vietor alebo pulzujúca voda.

Aj šéf zväzu Ivan Cibák verí, že na londýnskej olympiáde išlo len o prechodné zaváhanie.

Nik z pretekárov i trénerov však nemôže vylúčiť, že sa nechali uniesť sebauspokojením, že sa spoliehali na svoj výnimočný cit pre vodu. Súperi boli dravší.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»V Londýne sa skončili zlaté časy Slovenska na divokej vode