Londýnsky zápisník: Ako z Bratislavy do Popradu

Tomáš Prokop|7. aug 2012 o 21:21

Areál pre rýchlostných kanoistov Eton Dorney je najďalej. Dúfam, že nás potešia medailou.

Z Londýna redaktor SME Tomáš Prokop

"Aký máš dnes plán, pýta sa ma kolega.“ Odpovedám, že ráno chcem stihnúť zápas džudistu Milana Randla a ak nepostúpi z prvého kola, bežím do Wimbledonu na zápas Daniely Hantuchovej. Našťastie hrá až posledný duel na centrálnom kurte.

Randl žiaľ prehral za päť minút. Cesta z hotela do haly Excel trvala takmer hodinu. Rýchlo si nahrám jeho prvé dojmy a ponáhľam sa na autobus, ktorý ma odvezie späť z východného Londýna na železničnú stanici King's Cross.

Ten mešká, čakám polhodinu. Na hoteli si vymieňam veci a utekám na metro. Do Wimbledonu, ktorý sa nachádza na juhozápade Londýna, to je ďalšiu hodinu a pol.

„Náročnosť cestovania tu je obrovská. Skoro každý deň strávime v autobusoch či vlakoch čas rovnajúci sa ceste z Bratislavy do Popradu. Inde to bolo menej náročné, aj keď chápem londýnskych organizátorov, že sa to inak spraviť nedalo,“ hovorí legenda rozhlasovej žurnalistiky Jozef Jarkovský.

Londýnska olympiáda je pre neho siedma, okrem toho absolvoval devätnásť majstrovstiev sveta v hokeji. Priznáva, že náročnosť cestovania je v Londýne asi najväčšia.

Kombinácia Randl – Hantuchová je stíhateľná, ale niektoré iné nie. K presunom treba pripočítať dôkladné bezpečnostné kontroly, zmeny počasia a čas na písanie. V prípade medaily ešte zachytenie oslavy zo Slovenského domu.

Sme však na to pripravení, preto sme sem išli, aj keď v duchu trošku nadávam, že najhoršie cesty sú ešte pred nami. Areál pre rýchlostných kanoistov Eton Dorney je najďalej, cesta trvá minimálne hodinu a pol. Dúfam, že nás kanoisti potešia medailou.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Londýnsky zápisník: Ako z Bratislavy do Popradu