Kemény vyplával bez rúk na výslnie

Vojtech Jurkovič|2. sep 2012 o 16:22

Slovenský telesne znevýhodnený paralympionik Viktor Kemény doplával do cieľa veľkého finále na 100 metrov prsia na siedmom mieste. Osobný rekord si zlepšil takmer o štyri sekundy.

K najvzdialenejšiemu štartovnému bloku číslo jeden mal najdlhšiu cestu pozdĺž bazéna. Vydláždenú potleskom šestnástich tisícok divákov.

jurkovic.jpg
Z Londýna redaktor SME Vojtech Jurkovič

LONDÝN. Posledná úloha trénera pred štartom postihnutého plavca v kategórii SB7 je dotiahnuť svojmu zverencovi šnúrku v plavkách. Viktor Kemény, ktorý sa narodil bez oboch horných končatín, má odlišnú štartovnú polohu. Na blokoch čupí na pätách. Pár sekúnd predtým si rutinérsky pretiahol nohy strečingovými cvikmi opretý o blok.

„Keď som prišiel k bazénu, zdalo sa mi, že po rokoch života v tme sa dostávam na veľké svetlo sveta. Nik ma predtým nepoznal, nebol som na žiadnych veľkých pretekoch,“ hovoril šestnásťročný rodák z Nových Zámkov.

Keď vstúpil na blok Aquatic Centre v londýnskom olympijskom parku, vravel, že vypol celý svet naokolo. Videl len svoju dráhu a odhodlanie zdolať ju čo najskôr.

Hlboko vnútri myslel na všetkých

„Ale hlbšie vnútri som bol hranične motivovaný. Myslel som na mamu, otca súrodencov, kamaráta i zubára, ku ktorému chodievam doma v Zámkoch. Viem že mi to vyplavilo do tela pozitívnu energiu, zmobilizoval sa všetok testosterón. Potom som bol šťastný, že všetko máme s trénerom za sebou.“

Na paralympiádu išiel s osobným rekordom 1:30,06, v rozplavbe ho zlepšil na 1:26,58, čo znamenalo senzačný postup neznámeho plavca. Vo finále stlačil osobák ešte na 1,26,24.

Spokojný bol aj jeho tréner Ladislav Struhár. "Super. Veľmi príjemne ma prekvapil, ukázal, že má obrovskú vôľu. Snaha a naše dlhoročné spoločné úsilie prinieslo úspech. Potvrdilo sa, že to nebol prehajdákaný čas," povedal bývalý plavec, ktorý ho trénuje popri svojom zamestnaní vodného záchranára na plavárni a termálnom kúpalisku v Nových Zámkoch.

So silou príde švih

Kemény mal spomedzi finalistov očividne najvýraznejší hendikep. Prispôsobil mu aj špeciálnu prsiarsku techniku. Na jeden nádych urobí dva zábery s dvoma kopmi nôh.

Dosahuje tak vyššiu frekvenciu a výsledne aj rýchlosť.

„Pravidlá to povoľujú. Neurčujú, či sa pri každom tempe musí nadýchnuť.Viktor je talent má natrénovaný potenciál, že dva zábery zvládne na jeden nádych.Má vhodné somatické predpoklady na plávanie. Dlhé páky nôh, plochy chodidiel , vysokú úroveň kĺbovej pohyblivosti. A cit pre vodu. Ešte k tomu navýšime silu, s ktorou príde lepší švih a plavecký koncert bude vyladený,“ naznačuje skromnými slovami sľubnú perspektívu tréner.

Z Phelpsa neomdlie

Muž s postavou vystrihnutou zo seriálu Baywatch, hoci rôčik po päťdesiatke, má v očiach nezlomnú energiu. Jeho zverenec ho v oficiálnom sprievodcovi našej výpravy na paralympiáde označil za svoj vzor, doslova športového hrdinu.

„Zavše si robím zo sveta srandu, ale toto myslím smrteľne vážne. Mám najlepšieho trénera na svete, na pretekoch mi je otcom i mamou. Vie zvýšiť hlas, ale každý už poznáme svoje muchy. Bez neho by som sa v plávaní nepohol,“ zamyslel sa Viktor sediac na lavičke v mixzóne a mimovoľne si palcom ľavej nohy poškrabkal pravé ucho.

Viktora príliš nevzrušovalo, že pred chvíľou sám plával v olympijskom bazéne, kde pred mesiacom lámal hranice ľudských možností v počte medailí fenomenálny Američan Phelps.

„Viete, mňa príklady zdravých športovcov nijako zvlášť nepriťahujú. Z celej veľkej olympiády som si pozrel len otvárací a záverečný ceremoniál, zo samotných športových súťaží jedine stovku prsia,“ dodal Viktor, ktorý súhlasí, že povahou patrí do kategórie veselých a energických ľudí.

„To hej, ale mávam stavy, keď by som sa najradšej na všetko vykašľal. To sa musia zísť tri činitele – že som unavený, hladný a mrzutý.“

Tréner trpezlivo vníma, že vo Viktorovi doznieva puberta. Namiesto strojenej ľútosti ho radšej preberie stanovením nového cieľa, neváha ho i vystrašiť. Pred rozplavbami stále nedospelému zverencovi pohrozil, že keď neurobí postup do finále pôjde z Londýna pešo domov. „To je pravda, vedel som, že použil jeden zo svojich vtípkov, ale práve tým ma nabudil, osviežil,“potvdzuje Viktor.

Vykresal ho záhradný bazénik

Tréner Struhár bol v minulosti aj vodným pólistom, okrem svojej práce a trénovania Keményho naučí ročne plávať asi sto detí. Viktor sám opisuje, ako sa stal plavcom.

„Bol to trochu komplikovaný príbeh. Sused môjho dedka mal vzadu pri záhradke malý bazén. Keď ma zbadal, zakričal na deda, aby k nemu doviedol aj mňa, že možno zo mňa niečo vykrešú. Vraj je vo mne veľa energie. Tak som skúsil a začalo ma to baviť. Predstavte si, že môjmu desaťročnému bratovi Adamovi, ktorý je zdravý, sa plávať nechce,“ vraví Viktor, ktorého sa od ôsmich rokov ujal tréner Struhár.

O pár dní nastúpi Viktor do druhého ročníka gymnázia. V škole má jediný problém. Na gymnáziu sa už nepestuje výtvarná výchova, ktorá ho na základnej škole bavila najviac zo všetkého.

Maľovanie miluje

„Neboj, prihlásime ťa na krúžok alebo do výtvarnej školy,“ drží mu náladu nad vodou tréner Struhár. Viktor sa nohami naučil maľovať. Okrem toho aj praktické veci ako písať, jesť a starať sa o osobnú hygienu.

„A pravdu majú aj tí, čo o mne vravia, že som flegmatik. Keby som sa nad všetkými vecami v živote zaťažoval, asi by mi neostala energia na plávanie, ani na tie „zeleniny“, ako vraví tréner mojim hláškam bez rozmyslu.“

Viktor v Londýne dokázal, že zo spomínaného dlhého pobytu v tme je schopný vystúpiť na svetlo úspešných opäť. Na prstoch nôh ráta, koľko paralympiád by ešte mohol stihnúť, veď 12. novembra bude mať iba sedemnásť rokov.

ico

Výsledky - 100 m prsia - muži SB7:

1. Blake Cochrane (Aus.) 1:18,77 min - svetový a paralympijský rekord, 2. Tomotaro Nakamura (Jap.) 1:22,04, 3. Matthew Lewy (Aus.) 1:22,62, ... 7. Viktor Kemény (SR) 1:26,24

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Olympijské»Kemény vyplával bez rúk na výslnie