V nedeľu už tretíkrát za sebou doma, tretíkrát víťazne.Po Nižnekamsku na nájazdy 3:2, Ufe 4:1, podržal svoj Donbass aj proti Kazani 3:2 v predĺžení.
Mali ste trému, keď vám tréner Július Šupler oznámil, že po najdlhšej zdravotnej prestávke v kariére pôjdete do bránky?
„Dva dni pred zápasom s Nižnekamskom sa ma tréner spýtal, či sa na to cítim. Vec urýchlili aj okolnosti, že dovtedy chytajúci Erik Ersberg nebol celkom fit. Povedal som, že som pripravený.“
V tridsiatke ste debutovali v zahraničnom klube. Nestrašilo vás zlyhanie?
„To nie, natrénované som mal dosť, dôležité je, že rameno drží. Iste, prvýkrát som sedel v kabíne, ktorá sa chystá na zápas o body v KHL. Snažil som sa robiť normálnu rozcvičku, ako som zvyknutý, a nerozptyľovať otázkami, čo by sa stalo keby.“
Na prvý zápas ste si dlhšie obdobie chystali novú masku, ako vyzerá?
„Vpredu klasické logo klubu Donbass, vzadu vlajky Ukrajiny, Slovenska a logo KHL. A pod nimi výrazný nápis Linda. To je meno mojej štyriapolročnej dcéry. Škoda, že Nižnekamsk sme zlomili až po nájazdoch, ale verím, že sa rozbehneme nadlhšie.“
V piatok doma ste nad Ufou vyhrali presvedčivo 4:1, ale ešte v polovici zápasu ste zďaleka neboli na koni – prehrávali ste 0:1.
„Stále máme v Donbasse problémy so zakončením. Našťastie sa nám v rozpätí šestnástich sekúnd podarilo streliť dva góly a ja som už žiadny nepustil. Táto výhra nás psychicky veľmi vzpružila.“
V KHL sa hrá o triedu rýchlejšie než v slovenskej extralige, kde ste v minulých sezónach chytávali. Zažili ste to už vlani v HC Lev Poprad. Nemáte podvedomé obavy najmä v skrumážach, keď do brankára vrážajú niekedy nekontrolovane viacerí hráči?
„V podvedomí to nejaký čas asi fungovať bude. Vymažú to jedine ďalšie zápasy. Žiadny tréning nenahradí zápasovú prax.“
Zlomeninu kľúčnej kosti ste utrpeli ešte na júlovom sústredení vo Fínsku, kde ste tesne po sebe do ľavej kľúčnej kosti dostali dva prudké puky. V septembri vám rameno opäť otvárali. Išlo o komplikáciu?
„Nie. Len mi vyberali spevňujúce kovové skrutky. Všetko sa zahojilo a desiateho októbra som sa vrátil do tímu, aby kĺby postupne nadobúdali pôvodnú pohyblivosť.
Deň predtým, ako ste nastúpili na svoj prvý zápas sezóny s Nižnekamskom, nespokojné vedenie vyhodilo z tímu slovenského kapitána Jaroslava Obšuta i českého obrancu Karla Pilařa. Atmosféra v kabíne?
„Tiesnivá. Bolo to každému dobre zrozumiteľné varovanie, aby sa mužstvo čo najskôr dostalo aspoň na ôsme miesto, čo zaručuje účasť v play off. Hráči to zobrali profesionálne.“
Ako zareagoval tréner Šupler?
„Každý vie, aký je impulzívny, vie prebrať mužstvo z letargie. Počas prestávky, keď sa hral Nemecký pohár, nám naordinoval tvrdé dvojfázové tréningy.“
V Donecku hrá ešte obranca Peter Podhradský. Zblížili ste sa?
„Hneď. Pody je príjemný chlapík a výborný bek s tvrdou strelou. V Donbasse máme aj dvadsaťročného mladíka Tomáš Matouška z Banskej Bystrice. Útočníka.“
Ako vás oslovujú spoluhráči v kabíne?
„Tu je obvyklé používať krstné meno, som jednoducho Jan.“
Doneck je miliónové mesto, ako sa v ňom žije?
„Nič nám nechýba. S dcérou sme denne chodili na detské ihriská s preliezačkami, ktorých je po celom meste nezvyčajne veľa. To sa Linde veľmi páči. Manželka sa stará o varenie, som v pohode. “
Premietnete si v hlave veľké chvíle, keď ste si v Helsinkách vychytali honor najlepšieho gólmana podľa direktoriátu Medzinárodnej hokejovej federácie, čo sa doteraz podarilo iba Vladimírovi Dzurillovi v roku 1965?
„Spomienky sú to príjemné, držali ma nad vodou, najmä keď som bol so zabandážovanou rukou bezmocný. Teraz nemyslím na reprezentáciu,iba na najbližšie kroky. Vrátiť sa do mužstva, ktoré pôjde v tabuľke hore. Ak obstojím v klube, možno si ma reprezentační tréneri zase všimnú.“
30.03.2024
