Šatan: Ak cvičenie nepomôže, zvážim operáciu

Kapitán Slovana Miroslav Šatan je stále mimo  hry.
Kapitán Slovana Miroslav Šatan je stále mimo hry. (Autor: SME VLADIMÍR ŠIMÍČEK)
Vojtech Jurkovič|18. dec 2012 o 20:18

Sedem týždňov po zranení v zápase v Prahe po zrážke so Zdenom Chárom nemôže ešte kapitán Slovana MIROSLAV ŠATAN (38 r.) pomýšľať na návrat na ľad. V predvianočnom zhone má na rodinu paradoxne menej času, ako keď bol v kolotoči KHL.

Ako vyzerá dnes váš zdravotný stav?

„Ďalšie vyšetrenie magnetickou rezonanciou ukázalo, že mám vysunutú platničku do miechového kanála o štyri a pol milimetra v oblasti krčnej chrbtice. Od úrazu sa postavenie platničky nezmenilo, a tak musím cvičiť a veriť, že príde zlepšenie.“

Pred dvoma rokmi ste mali v Diname Moskva zlomené zápästie , predtým ste v NHL v Buffale chýbali mesiac pre zranenie členka. Je toto najťažšie zranenie v kariére?

„Určite je najvážnejšie. S odstupom času zisťujem, že pri osudnej zrážke som mal aj šťastie, že sa platnička nevysunula viac. Mohol som skončiť na vozíčku.“

Nešlo v tomto prípade o staršie zranenie?

„Vyšetrenia ukázali, že mám vysunuté dve platničky - pri tom staršom zranení je iná platnička vysunutá o dva milimetre. Pri úraze z Prahy zistili dve nezávislé diagnózy posunutie medzi šiestym a siedmym stavcom. Nové zranenie bolo opuchnuté, to predchádzajúce bez opuchu.“

Stále máte bolesti?

„Najhoršie boli prvé dva-tri týždne. Bolela ma hlava, krk. V druhom týždni som chodil na infúzie a keď som sedel v aute za volantom, tvár sa mi skrivila pri každom hrbole na ceste. Teraz už šoférujem bez bolesti, na spevnenie nosím nákrčník.“

Čo odporúčajú lekári?

„Jedni mi radili operáciu - a čo najskôr. Tomu by som sa chcel vyhnúť. Po porade s viacerými odborníkmi dávam prednosť rehabilitácii. Cvičením zmenšiť napätie v stavcoch, aby sa platnička mohla pomaličky sťahovať.“

A ak sa tak nestane?

„Uvidíme, čo ukáže ďalšia magnetická rezonancia v polovici januára. Ak nepríde z zlepšeniu, potom budem musieť rozmýšľať aj o operácii. Nechcem žiť s rizikom, že aj pri bežnom páde, či náraze sa mi môže zdravotný stav prudko zhoršiť.“

Posunul sa stav nekomunikácie so Zdenom Chárom ďalej?

„Zatiaľ nie, ale som si istý že to profesionálne zvládneme. Ale cez médiá to robiť nebudem. Pochopte, prosím. “

Váš šesťročný syn hrá v prípravke. Nezanevrie po vašom zranení na hokej?

„Nie, Mirko tam chodí naďalej. Hokej ho baví a my rodičia ho v tom podporujeme.“

V hokeji cez výklad pravidiel silnie tlak na ochranu hráčov, hlavne ich hlavy a krku. Prax ukazuje, že to nestačí.

„Povedzme si na rovinu, 20 – 30 percent divákov chodí na hokej pre agresívne hity. Legalizované násilie mnohých ľudí vzrušuje. Iba v hokeji a v americkom futbale je pravidlami povolená prakticky neobmedzená účasť sily pri kontakte. Ale pozor, hráč je vždy zodpovedný za to, ak spôsobí súperovi zranenie hlavy. Ktoroukoľvek časťou tela.“

Opíšte svoj bežný deň.

„Veľkú časť z neho venujem rehabilitácii. Sám som sa pritom naučil veľa vecí, ako funguje telo. Zoznamujem sa aj so starými zraneniami chrbta, lebo pri cvičeniach jedna partia tela nadväzuje na druhú a zavše pociťujem bolesť.“

Dostali ste sa do desiatky, z ktorej vyberú najlepšieho športovca Slovenska 2012. Komu by ste vy dali svoj hlas?

„Cyklistovi Petrovi Saganovi. Tour de France považujem za mimoriadne náročnú súťaž, ťažká je aj príprava. Imponuje mi, že ako mladý pri svojej premiére na Tour vyhral tri etapy a získal zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov. Obrovský príklad pre mládež.“

V júli ste boli na dovolenke v New Yorku. Videli ste Saganove víťazné šprinty?

„Každé ráno sme mali skorší budíček, aby sme nič nezameškali. Mirko sa potom hral na Sagana a na bicykli jazdil po našej ulici v Jerichu na Long Islande, musel som mu merať čas. Tour de France sme odsledovali celú.“

Čo vravíte na dopingový škandál Armstronga?

„V tomto športe majú stále miesto dobre platení ľudia, ktorí sa snažia antidopingové metódy obísť a sú 5 – 10 rokov pred agentúrami. Som za neúprosný doživotný dištanc, inak sa cyklistika neočistí.“

Stretli ste sa počas pôsobenia v NHL s dopingom?

„Nie. I keď kontroly by sa mohli sprísniť. V hokeji nie je samotná sila či vytrvalosť až taká podstatná. Skôr kombinácia viacerých vlastností. Ak by niekto niečo bral, pomohlo by mu to len v jednej oblasti. Možno sú výnimky, čo hrajú výlučne silovo.“

Predpokladali ste pred sezónou, že Slovan bude v tabuľke Západnej konferencie KHL tak vysoko?

„Podrobne som si študoval súpisky tímov. Vychádzalo mi, že prvé štyri mužstvá budú dominovať, aj keď si môžu vymieňať poradie. Slovanu som dával šancu hrať na piatom až ôsmom mieste. Verím, že náš tím postúpi do play off.“

Veríte aj tomu, že si v ňom zahráte aj vy?

„Rozhodujúce slovo povie moja platnička. Nie som prehnane optimistický, ale ani negativistický. O mesiac pôjdem na magnetickú rezonanciu. Tá povie viac.“

Máte skúsenosti so zámorskou NHL i rusko-východoeurópskou KHL. Hokejové štýly v nich sa líšia. V čom najviac?

„V NHL sa hrá silovo, používajú sa jednoduchšie riešenia, ale hráči hrajú vo väčšej intenzite. Na užších klziskách sa hrá koridorový hokej. V KHL širšie plochy poskytujú viac priestoru na nápad a kombinačné prvky. Kvalitou sa obe súťaže blížia, závisí od vkusu diváka, ktorý štýl uprednostňuje.“

Hráči Slovana si pochvaľujú súdržnú partiu, zažili ste niečo podobné v NHL?

„V zámorí je to inak postavené, všetky tímy sú vlastne podobné. Atmosféra v Slovane mi skôr pripomína časy v reprezentácii. V Slovane je 90 – 95 percent hráčov zo Slovenska. Máme k sebe bližšie.“

Môže Slovan so skúsenosťami v KHL pomôcť celému slovenskému hokeju?

„Určite. Prínos Slovana ako účastníka KHL bude v budúcnosti narastať. Po prvej sezóne to bude mať Slovan ľahšie. Myslím, že na Slovensku sa môže udiať niečo podobné ako Rige, kde sa Dinamo stalo kostrou reprezentácie Lotyšska.“

Blížia sa Vianoce. Možno jedinou výhodou vo vašom nešťastí, je, že máte viac času na rodinu, nie?

„Ani by som nepovedal. Keď som trénoval, po dvoch-troch hodinách som mal voľno. Teraz chodím z jedného rehabilitačného cvičenia na druhé, od jedného lekára či neurológa k ďalšiemu. Domov sa vraciam večer. Našťastie mám manželku, ktorá zvláda vianočný zhon.“

Máte za sebou ťažké životné obdobie, čo je aj psychicky náročné. Pomáha vám aj viera?

„Tiež. Staviam sa k svojmu údelu pozitivíne, cvičím, koľko sa dá. Uvedomujem si, koľko ľudí na svete postihlo oveľa väčšie nešťastie či až tragédie. Médiá sú toho plné.“

Skúšali ste sa už postaviť aj na korčule?

„Na chvíľu pred dvoma týždňami. Skúšal som aj strieľať golfákmi. Nedopadlo to dobre. Po chvíli ma rozbolela hlava. Neodporúčajú mi to ani lekári. Stačí pád na nejakej ryhe a bolo by to horšie.“

Študujete medicínsku literatúru. Nestane sa z vás lekár?

„Dúfam, že sa z toho dostanem vlastnou vôľou."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»KHL»Šatan: Ak cvičenie nepomôže, zvážim operáciu