Poriadok v hlave priniesol Lucii úspechy

Lucia Mokrášová (1637) pred záverečnou osemstovkou na MS v Barcelone.
Lucia Mokrášová (1637) pred záverečnou osemstovkou na MS v Barcelone. (Autor: ARCHÍV)
Sportnet|21. dec 2012 o 12:00

Lucia Mokrášová, členka AK Spartak Dubnica, má za sebou úspešný rok. Na juniorských majstrovstvách sveta v Barcelone obsadila osemnásťročná budúca maturantka fantastické šieste miesto v sedemboji.

Správna voľba

Lucia trénuje v Trenčíne, druhý rok býva v Zamarovciach, ale stále preteká za Dubnicu, ktorú považuje za dlhodobo najsilnejší a najstabilnejší atletický klub na Slovensku.

"S atletikou som začínala neskoro, až v trinástich rokoch, predtým som hrávala tenis. Sledovala som staršieho brata Juraja, ktorý sa venoval atletike – behom na 200 a 400 metrov a atletika sa mi zapáčila. Mama bola výbornou atlétkou, sedembojárkou, má medaily zo svetových súťaží masters. Otec skákal do výšky, behal cez prekážky a raz skúšal desaťboj. Okrem chápavého rodinného zázemia mám veľké šťastie aj na trénerov. Som veľmi rada, že v súčasnosti mám toho najlepšieho trénera Milana Suletyho. Keď som k nemu prišla, konštatoval, že je na mne veľmi veľa práce. To stále platí, ale po piatich rokoch spolupráce je už aj dosť práce za nami a na tú ďalšiu sa veľmi teším. Ak budem môcť na vyhlásení ankety Atlét roka, rada by som mu na pódiu pred všetkými poďakovala. Iba my dvaja vieme, čo všetko je za našimi úspechmi. Milan Sulety nie je len tréner, je ako môj druhý otec, ktorý mi vynadá, ale aj pochváli. Je to psychológ, dal mi nesmierne veľa, posunul ma tam, kde som. Uznáva ma a vie, že na všetko neprikývnem, že mám vlastnú hlavu. Ak by som bola v budúcnosti trénerkou, chcela by som mať k zverencom taký prístup ako má on k nám.

lucia mokrášová na lavičke.

Na lavičke v prestávke medzi disciplínami.

Všetko je v hlave

Tenis ako šport mi veľmi nesedel, nevedela som vyhrávať, neverila som si a hru som si veľmi neužívala. Atletika ma zaujala aj tým, že všetko je len na mne a uvedomila som si, že ak sa jej budem venovať poctivo, nielen kvôli trénerovi, ale najmä kvôli sebe, bude to správne a dobré a bude mi to prinášať uspokojenie. Dobrou školou boli dorastenecké majstrovstvá sveta do 17 rokov vo francúzskom Lille. Keďže som splnila aj limit na 100 metrov prekážok, tréner ma prihlásil aj na túto disciplínu. Pri preteku som zistila, že som absolútne mimo, nevedela som sa skoncentrovať a zaplatila som poriadnu nováčikovskú daň. V samotnom sedemboji to už bolo lepšie, skončila som na 20. mieste. A mohlo to byť ešte lepšie, nebyť záverečnej odklusanej osemstovky. A pritom to nebolo v nohách, ale v hlave. To je asi oblasť, kde máme v príprave u nás na Slovensku najviac rezerv. Iní športovci majú v tímoch a na významných pretekoch psychológov, vedia pracovať s psychikou a aj vďaka tomu dosahujú výsledky. Napriek dosiahnutým úspechom nelietam v oblakoch, lebo kariéra športovca je neistá. Pokiaľ je človek zdravý, ide všetko pomerne ľahko. Ale ak príde zranenie, je zle. Po barcelonskom výkone mi veľa ľudí gratulovalo. To ma potešilo, ale povzbudiť potrebujem hlavne, keď sa mi nedarí a vtedy ma podporí oveľa menej ľudí. Tí si zaslúžia úctu. Tiež si uvedomujem, že pod môj zatiaľ najväčší barcelonský úspech sa podpísalo viacero ľudí - rodičia, tréner, priateľ a ďalší, a tým by som chcela poďakovať za podporu.

Silná viera

Pred šampionátom boli chvíle, kedy som mala aj také myšlienky, že do Španielska nepôjdem. Našťastie, dokázala som to prekonať, pretože som nechcela zahodiť viacročnú drinu. A urobila som dobre. V Barcelone som si neskutočne verila, vedela som, čo ma čaká. Všetko napätie a pochybnosti zo mňa spadli a už prvý deň mi vyšiel super. Aj na trenérovi bolo vidno, že je šťastný, čo sa prenášalo aj na mňa. Pre mňa by však bolo lepšie, keby som tú spokojnosť z neho necítila, ľahko by som sa mohla prestať koncentrovať a prejavilo by sa to na výsledkoch. Uzatvorila som sa preto akoby do škatule a nemyslela na súperky. Na takomto podujatí ide každý sám za seba, nemôže si veľmi všímať nešťastie či super výkony tých druhých. Po prvom dni bolo najťažšie nemyslieť stále na jednotlivé disciplíny, ale odreagovať sa, vypnúť. Povedala som, kde mám dokázať všetko natrénované, ak nie tu, a to sa ukázalo ako správny prístup.

veľkú zásluhu na luciiných úspechoch má tréner milan sulety.

Veľkú zásluhu na Luciiných úspechoch má tréner Milan Sulety.

Šesť osobákov

Šieste miesto je mojim doterajším najväčším atletickým úspechom. Naviac som si vytvorila šesť osobných rekordov. V piatich disciplínach, s výnimkou vrhu guľou a hodu oštepom, šiesty bol za celkový výkon 5610 bodov. Na 100 metrov cez prekážky a v skoku do výšky som sa držala veľmi dobre. Guľa mi nevyšla celkom podľa mojich predstáv, ale nebol to ani prepadák. V behu na 200 metrov som mala pocit, že mám krídla a výsledkom bolo druhé miesto v ozaj silnej konkurencii. Diaľka je v sedemboji nesmierne dôležitá lotéria, lebo každý centimeter znamená body, ktoré môžu v konečnom hodnotení chýbať. Napriek tomu, že nie je mojou obľúbenou disciplínou, nebolo to najhoršie. Skočila som 603 cm, síce s nedovolenou podporou vetra, ale body sa v sedemboji rátajú aj za takéto pokusy. Nasrdená som bola na oštep, kde som si po dobrom výkone 33,81 z Majstrovstie ČR v Starej Boleslavi verila. Škoda, že nám nepovolili dlhšiu rozcvičku, stihla som iba jeden pokus, čo mi nestačilo a za osobným maximom som zaostala takmer tri metre. Vrhačskými výkonmi som určite nepotešila Evu Mešťánkovú, ktorá sa mi v týchto disciplínach venuje. Záverečnej osemstovky som sa trochu obávala, ale určite som ju nechcela pokaziť ako v Lille. Povedala som si, musím dať do toho všetko, aj keby som sa mala do cieľa doplaziť. Všetko dopadla na výbornú, pretože som si zabehla parádny osobný rekord 2:20 min a dokázala zdolať dve ďalšie pretekárky.

Poháre nepočíta

Na Slovensku som mala v svojej vekovej kategórií konkurenciu hlavne v diaľke. Teraz som dosť výkonnostne odskočila, čo má nevýhodu v tom, že sa nemám s kým výkonnostne potiahnuť. Pretekám preto aj v ženskej kategórií, ale idem svojou cestou a svojim tempom. Neriešim súperov, dráhu, nechám telo ísť, koľko vládze. V tomto mám veľkú podporu u trenéra, pretože sa nenaháňame za medailami za každú cenu, ale máme jasné priority. Sedembojov sa ani nedá veľa ročne absolvovať na najvyššej úrovni. Preto počas sezóny súťažím aj v jednotlivých disciplínach, čo však beriem hlavne ako prípravu na vrcholy sezóny. Do veľkej krabice si odkladám poháre, medaily, diplomy, štartovné čísla, prospekty, visačky, fotografie. Keď budem mať viac času, budem si ich pozerať a ukazovať vnúčatám. Pozerám dopredu na nové výzvy.

Perspektívny sedemboj

Ak by som robila iba jednu disciplínu, nemohla by som si dovoliť chybu pretože stačí jediná, a roky driny pri príprave na šampionát sú fuč. V sedemboji aj jedno zaváhanie možno odčiniť a dobehnúť v ďalších disciplínach. Ak chcem byť ozaj dobrá, mám čo zlepšovať. Najmä v guli, kde sa chcem z 11,50 m dostať aspoň na 13 metrov a v oštepe, kde mám cieľ hodiť 39 metrov. Pridať šesť metrov, to by bol výrazný posun, ale chce to čas. V diaľke by to chcelo zase zlepšiť techniku, lebo teraz ťažím hlavne z rýchlosti. Na budúcoročných ME v Rieti končím v kategórii do 19 rokov, kde budem patriť k najstarším a chcela by som podať ozaj dobrý výkon a dosiahnuť dobrý výsledok. Neznášam porazeneckú náladu a výhovorky, preto ak budem zdravá, urobím všetko, aby som mala po súťaži dobrý pocit.

Pestré tréningy

Tréning nie je len o behu, skokoch či vrhoch, ale kombinujeme aj iné športy. Turistika pomáha pri získaní kondície, okysličení organizmu a vyčistení hlavy. Korčuľujeme, hráme tenis aj futbal, ten ale len tak, aby som si neublížila. Baví ma všetko, tréningy sú pestré, bez stereotypu. Tréner často „obetuje“ hodinu na dráhe a nahradí ju gymnastikou. Veľmi mi pomáha aj jóga. Absolvovali sme aj tanečný kurz, čo sa nám zišlo aj na stužkovej.

Americká šanca

Po skončení strednej školy som pôvodne chcela ísť na medicínu ako otec, ale to vyžaduje veľa času a obetovania pre štúdium. Keďže chcem robiť poctivo šport, ktorým momentálne žijem, zvolila som si inú cestu. Ak zvládnem maturitu, ktorú som si kvôli ME odložila na september, čaká ma veľké rozhodnutie. Dostala som ponuku z americkej univerzity, kde majú o mňa záujem a ponúkli mi štipendium. Komunikujem s ľuďmi z univerzity, boli za mnou na Slovensku, ale zatiaľ si nie som istá, ako sa rozhodnem. Rozprávala som sa s viacerými ľuďmi, čo majú podobnú skúsenosť. Názory sú za aj proti, ale tie za zatiaľ prevažujú. Ak by som to neskúsila, možno by som neskôr ľutovala. Vážim si aj trénerov názor, ktorý povedal, že o rok, dva mi už nebude mať čo dať. Toto by každý nedokázal.

S rodičmi a priateľom na stužkovej.

Darčeky z lásky

Kvôli stužkovej a chorobe som vynechala niekoľko jesenných tréningov, čo musím dobehnúť. Trénovať budem preto aj na Štedrý deň. Vianoce však patria k najkrajším sviatkom, mám ich veľmi rada. Trávim ich s rodinou, ale idem rada navštíviť aj babičky. Priznám sa, že upratovanie ma veľmi nebaví. Radšej pomáham v kuchyni, teda skôr sa tak motám. Pečieme spolu s mamou tradičné rodinné koláče - medovníčky, parížske rožteky a kokosky. Zo štedrovečerných jedál milujem kapustnicu, ktorú často tréningovo máme aj počas roka. Vždy sa teším na rozbaľovanie darčekov a stále to veľmi prežívam. Ako malá som hľadala v predstihu v skriniach schované prekvapenia. Ani neviem, kedy som prišla na to, že ich nenosí Ježiško. Poteší ma, keď niekto utrafí darček, o ktorom som nemusela hovoriť vopred. Vôbec to nemusí to byť drahá vec, radosť mi urobí trebárs fotografia. Ocením, keď má darček myšlienku. Rada dávam darčeky, vždy premýšľam, čo sa ku komu hodí. Aj keď netrafím, mám dobrý pocit, že som mu venovala trochu času. Sledujem reakcie a teší ma, keď ľudia majú z darčekov radosť.

Kôš plný prianí

Mám veľa novoročných želaní. Chcem čo najlepšie zmaturovať, byť zdravá a ďalej sa posunúť v atletike - niečo dokázať na ME. Prajem všetkým, ktorí stoja pri mne, rodine, priateľovi, trénerovi, aby boli v pohode. Nerada niekomu ubližujem, vždy ma trápi, keď som s niekým pohádaná. V tom by som sa chcela zlepšiť. Teším sa na každé stretnutie s priateľom, ktorý mi je veľkou oporou a chcem ho ako vrhača naviac potešiť zlepšenými výkonmi v guli aj oštepe. Ideme ruka v ruke, poháňa ma, motivuje. Vyhovuje mi, že ideme rovnakým smerom.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»Poriadok v hlave priniesol Lucii úspechy