Kližan po vypadnutí v prvom kole: Som rád, že mám rezervy

Martin Kližan
Martin Kližan (Autor: SITA/AP)
Sportnet|15. jan 2013 o 18:59

Tri turnaje, tri prehry v prvých kolách a všetky so súpermi nižšie v rebríčku. Taká je bilancia prvej cesty tenistu MARTINA KLIŽANA po Austrálii.

Urobili ste z Brandsa slávneho Nemca. Na Australian Open predtým nevyhral za päť rokov ani set. V čom bol nebezpečný?

„Je to takmer dvojmetrový dlháň. Poznám ho z challengerov, už bol viackrát v stovke a sezónu začal semifinále v Dohe. Tu vyhral tri zápasy v kvalifikácii, takže sa chytil. Má delové podanie a využíva razanciu. Prakticky každý set bol len o jednej šanci na brejk a on ich využil viac.“

Čo sa dá urobiť v takýchto zápasoch, keď sa hrá vari len na dva údery?

„Veľa nevymyslím. Bola to skúsenosť. Musím odohrať viac stretnutí s takými súpermi na najvyššej úrovni. Nepustil ma k ničomu. Vyhral som 9 z 10 dlhších výmien, ale k nim nedochádzalo. Na moje druhé podanie pálil. Zvyčajne štyri rany skončili mimo a jednu trafil. Avšak v jednom geme každého vyhraného setu mu tam spadli naraz štyri a iba jednu minul a už som to nevzal späť.“

Čo vám táto séria dala? Aké ponaučenie?

„Lekciu. Odhalila, koľko mám ešte rezerv a na čom treba pracovať. A to je dobré, lebo ak ich odstránim, pohnem sa ešte vyššie. Takýchto súperov z druhej stovky musím zdolávať, ak sa chcem čo len udržať v tridsiatke. Nechcem sa ani vyhovárať, ani utešovať, ale toto bola moja prvá príprava na Austráliu, prvé januárové turné na najvyšších turnajoch a ja sa stále ešte učím. Čaká ma robota na mesiace a roky.“

Ako vám v tom pomáha tréner Karol Kučera?

„Som vďačný, že mám takého dobrého kouča, bývalého skvelého hráča, ktorý mi veľa odovzdáva. Takého človeka potrebujem. Spomínam si, keď sme prešli z antuky na betón, na ktorom sa nedá stáť päť metrov za čiarou. Koľko nových taktických a herných prvkov ma naučil! Niet krajšieho pocitu, ako keď sa niečo naučíte v tréningu, potom prenesiete do zápasu a presne to funguje. Odrazu prišlo víťazstvo na Ritro Open v Bratislave, osemfinále na US Open, prvenstvo v Petrohrade a titul nováčika roka. Potom si človek povie, že tá drina sa oplatí. Prehry neznamenajú, že niečo flákam, že netrénujem alebo nepočúvam. Patria k životu a človek sa z nich učí.“

Kučera tvrdí, že ste tvrdá hlava a silná mentalita. Skúste to vysvetliť, v čom sa to prejavuje?

„Som výbušný, horkokrvný, neposedný. Reagujem horúcou hlavou, čo by som nemal. Karol je naopak pokojný, niekedy počká hodiny alebo do ďalšieho dňa, keď riešime nejaký problém. To však neznamená, že nám to nemôže spolu klapať.“

Tréner spomenul, že vám to ide ťažšie na rýchlych povrchoch. Čo v tom musíte zmeniť?

„Musím len trénovať a hrať a zvykať si. Som antukár, nikdy nebudem milovať rýchle povrchy, ale musím sa naučiť na tom hrať a dobre hrať.“

Prečo ste sa vlastne dali na tenis?

„Rodičia mi kúpili plastickú raketu a penovú loptu, keď som mal tri roky. Otec mi napaľoval lopty na stenu, neskôr ma dali na tenis, ba aj nútili do tenisu. Keď som mal desať, ešte som to nechápal, nemal som rozum, postupne som sa s tým zmieril a obľúbil si tenis. Asi od 15 rokov som si uvedomil, že toto bude môj chlieb, preto nebudem musieť chodiť do roboty a ostane to na celý život. Keď sa vyhrá ťažký zápas alebo turnaj, sú to neopísateľné pocity.“

Také ako po triumfe v Petrohrade?

„Po finále najskôr áno, ale o deň-dva prišli na mňa také bolesti, že som až zvracal. Neskutočné a nepoznané napätie, stres, tlak, fyzické nároky, a potom, keď to všetko opadlo, prišlo uvoľnenie a migréna. Nešportujem len pre peniaze, mám rád tenis a celý slovenský šport. Veľmi sa teším z postupu Lukáša Lacka, pôjdem ho povzbudzovať na zápas s Tipsarevičom. Lukáš hrá výborne, zaslúži si byť vyššie.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Tenis»Kližan po vypadnutí v prvom kole: Som rád, že mám rezervy