Armstrong verejne priznal doping, stále mu hrozí väzenie

(Autor: SITA/AP)
Tomáš Prokop|17. jan 2013 o 19:56

Ak bude známy cyklista svedčiť proti USPostal, môže dostať prémiu až desať miliónov eur.

BRATISLAVA. To, že veľké triumfy Lancea Armstronga na Tour de France sú už minulosťou, je nemenný fakt. Vlani v októbri dostal doživotný dištanc po svedectvách 26 ľudí. Prišiel o všetky trofeje od roku 1998.

Američan vo štvrtok v rozhovore s hviezdnou moderátorkou Oprah Winfreyovou prvýkrát verejne priznal, že užíval zakázané podporné látky na zvýšenie výkonnosti. Priznal, že sedem titulov na Tour de France by sa nedalo získať bez podvádzania.

„Ospravedlňujem sa. Pozeral som sa na túto situáciu ako na jednu veľkú lož, ktorú som mnohokrát zopakoval," uviedol Armstrong. Odmietol, však že by užíval zakázané látky počas návratu do profesionálnej cyklistiky v rokoch 2009 a 2010. "To je jediná vec v správe od USADA, ktorá ma naozaj hnevá," povedal.

Napriek dojemnej chvíľke ostáva faktom, že Američan nespravil nikdy vo svojej profesionálnej kariére nepremyslený krok. K dopingu sa asi nepriznal len pre výčitky.

Strašidelne chladný

Server espn.com napísal, že Američan bol pri svojich odpovediach pokojný a nebolo cítiť z jeho slov žiadnu ľútosť a jeho reakcie boli až strašidelne chladné.

"Lance bol pre rozhovore chladný. Absolútne bez emócií hovoril o svojich podvodoch. V Amerike dostane každý druhú šancu, ale odo mňa nedostane žiadne prepáč. Trinásť rokov som pri ňom stál a nestále mi tvrdil, že nič neberie. Mrzí ma, že som svojim čitateľom prinášal veci k jeho obhajobe. Oklamal ma, je to výborný herec a nezaslúži si môj súcit," povedal pre ESPN novinár Rick Reilly, ktorý ho asi najviac obhajoval pred obvineniami z dopingu.

"Kultúru dopingu som nevymyslel, ani som sa ju nesnažil zastaviť. Neprišiel som obviňovať ostatných. Chcem hlavne objasniť svoje vlastné chyby. Nemôžem povedať, že všetci dopovali. Užíval som EPO, transfúziu a testosterón. Pre svoju minulosť a rakovinu semenníkov som ho mal málo. Je to síce neprijateľná odpoveď, ale užívanie dopingu bolo niečo tak prirodzené, ako mať vzduch v galuskách či vodu vo fľašiach," povedal Armstrong, ktorý odmietol tvrdenie, že nútil kolegov brať doping.

Američan odmietol tvrdenia USADA, že jeho tím US Postal viedol najprepracovanejší dopingový program v histórii športu. "Bol určite profesionálny a sofistikovaný, ale zároveň bol veľmi konzervatívny so snahou znížiť riziko na minimum. Povedať, že (náš) program bol väčší ako dopingový program vo východnom Nemecku... to nie je pravda."

Šanca, že cyklistu chytia, bola podľa Armstronga minimálna. "Vedeli ste, že vás nechytia. Pretože na pretekoch ste boli "čistí". Je to otázka plánovania."

Keď sa ho ale opýtala, či svojich súperov - na trati či mimo nej zastrašoval, povedal: "Áno, áno, robil som to. Snažil som sa mať kontrolu nad príbehom a keď sa mi nepáčilo, čo niekto povedal... snažil som sa to kontrolovať. Povedal som, že je to lož a oni sú klamári," pokračoval Armstrong, ktorý dodal, že podobne sa arogantne sa už nechová.

Sám sa ale podľa vlastných slov necítil ako podvodník pretože podvádzanie by znamenalo, že získal nespravodlivú výhodu pred súpermi, naznačujúc, že jeho rivali taktiež podvádzali. Za človeka, ktorý má na odhalení kauzy najväčšiu zásluhu označil Georga Hincapieho. "Georgova výpoveď bola najdôležitejšia. Vtedy som vedel, že som skončil. Stále som s nám priateľ."

Všetko mal premyslené

Praktiky amerického cyklistu výborne opísal v knihe „The Secret Race“, ktorá odštartovala pád, jeho bývalý kolega Tyler Hamilton. Ten na viacerých miestach zdôrazňuje, že Armstrong mal prehľad o všetkom a vždy vedel zvoliť taktiku, z ktorej bude mať prospech.

Nemecký denník Bild špekuluje dokonca o tom, že Armstrong by na spolupráci s úradmi mohol slušne zarobiť.

V americkom práve totiž existuje pojem whistleblower, čo označuje osobu, ktorá odhalí korupciu alebo iné nezákonné praktiky u svojho zamestnávateľa. Ak takto pomôže úradom, môže dostať až tridsať percent z celkovej sumy, o ktorú v kauze ide.

Tím US Postal Service dostal spolu od sponzorov okolo 30 miliónov eur. Tretina z tejto sumy by Armstrongovi veľmi pomohla, keďže ho žaluje viac firiem a poisťovní a sumy sa pohybujú vo výške miliónov.

Podobnú pomoc už dostal Floyd Landis, ktorý miliónovou prémiou splatil dlhy po dopingovom škandále.

Americké úrady však dodali, že pri tomto prípade spravia všetko preto, aby Armstrong podobnú šancu nedostal.

Stále mu hrozí väzenie

Viceprezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach žiada Armstronga, aby vypovedal pred oficiálnymi úradmi.

„Ak povedal, že bral doping, cyklistike to nepomôže. Mal by prezradiť, ako obišiel testovanie a kto mu pomáhal, musí povedať, že chce očistiť šport,“ hovoril americkým médiám Bach, ktorý potvrdil, že bývalej hviezde odobrali bronzovú medailu z olympiády v Sydney 2000.

Na Armstrongove obvinenia ihneď reagoval pre americké médiá aj prezident antidopingovej asociácie WADA John Fahey. "Podvádzal a jeho výpoveď nemení nič na tom, že si zaslúži trest. Ak si myslel, že jeho výpoveďou príde vykúpenie, tak sa veľmi mýli," povedal Fahey.

Na priznanie ihneď reagovali aj zástupcovia nadácie Livestrong, ktorej bol tvárou. Predstavitelia organizácie oznámili, že ľutujú, že mali na čele podobného podvodníka.

"Mám rád cyklistiku. Teraz ma všetci budú vnímať ako človeka, ktorý ju zneuctil. Nebudem teraz naháňať všetkých, aby sme cyklistiku očistili od dopingu. Ak však vznikne komisia, ktorá bude chieť, aby som bol jej členom, rád prídem," dodal v rozhovore s Oprah Winfreyovou Armstrong.

Armstrongovi nehrozí za doping väzenie, ale môže mať problémy s nejasným financovaním US Postal, ktorý dotoval aj štát.

Vysvetlovať bude musieť aj ponižovanie ľudí

Po posledných správach a priznaní bude pravdepodobne čeliť ďalším žalobám a žiadostiam o vrátenie finančných prostriedkov.

Organizátori Tour Down Under chcú späť štartovné za účasť na pretekoch v rokoch 2009 až 2011, Sunday Times bude požadovať vrátenie 300-tisíc libier, ktoré Armstrong vysúdil za krivé obvinenia z dopingu v roku 2004. Navyše britský nedeľník žiada miliónové odškodnenie. O svoje záväzky sa už hlásia aj prví bývalí sponzori. Armstronga čakajú aj vysvetlenia ľuďom, ktorých v minulosti ponížil.

Bývalú masérku tímu US Postal Emmu O´Reillyovú, ktorá hovorila medzi prvými o dopingu, kedysi nazval prostitútkou a alkoholičkou. "Len som útočil. Boli ohrozené moje teritórium, tím i reputácia. Emma je jedným z ľudí, s ktorými musím hovoriť," povedal v rozhovore.

K dopingu sa priznali v minulosti viacerí známi športovci.

Andre Agassi (tenis)

Osemnásobný grandslamový víťaz dal dvorcom zbohom v roku 2006, ale o tri roky neskôr šokoval svojou autobiografiou, v ktorej sa priznal k užívaniu metamfetamínu, aby sa vyrovnal s depresiami. Rovnako šokujúce bolo, že vyviazol bez trestu od ATP, ktorá mu uverila, že drogu zobral náhodou.

"Bol plný klamstiev popretkávaných pravdou," povedal Aggasi o liste, ktorým vysvetľoval svoj priestupok ATP. "Mal som problém a myslím si, že to isté zažívalo veľa športovcov, ktorí boli pozitívni na rekreačné drogy. Preto by som chcel požiadať o trochu empatie," dodal.

Marion Jonesová (atletika)

Americká šprintérka sa v októbri 2007 priznala, že klamala federálnym vyšetrovateľom dopingovej kauzy okolo laboratória BALCO, keď tvrdila, že nebrala steroidy. Odsúdili ju na šesť mesiacov odňatia slobody a anulovali všetky jej výsledky od septembra 2000 vrátane piatich olympijských medailových umiestnení zo Sydney. Po návrate z väzenia ju vyspovedala Oprah Winfreyová vo svojej talkšou.

"Samu seba som nemala dosť rada na to, aby som povedala pravdu," povedala jej.

David Millar (cyklistika)

Britský cyklista si odslúžil dvojročný trest za užívanie erytropoetínu a odvtedy sa z neho stal bojovník proti dopingu. Otvorene o ňom písal vo svojej autobiografii "Jazda v temnote".

"Vybudoval som si predstavu, že musím pre tím Cofidis vyhrávať, že od toho závisí 70 pracovných miest. To bol hlavný dôvod, pre ktorý som siahol po dopingu," napísal.

sita

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Cyklistika»Armstrong verejne priznal doping, stále mu hrozí väzenie