Jakeš po Dakare: Na 3. miesto moja motorka nemala

Zlepšil 5. miesto Štefana Svitka z roku 2012 a 9. priečku Jaroslava Katriňáka z roku 2007.

Na svoj šiesty Dakar ste odchádzali s cieľom túto najťažšiu rely na svete po štyroch rokoch opäť dokončiť. Ako vnímate výborné konečné 4. miesto, ktoré je novým slovenským historickým maximom?

„O umiestnení v Top 10 sme sa začali rozprávať až po 7. etape. Ale že skončím až tak dobre, štvrtý, som začal vnímať a ďalej na tom pracovať až tri etapy pred koncom. Dosiahol som životný úspech. Po šiestich rokoch trápenia je to satisfakcia. Som šťastný, veľmi sa z toho teším.“

K tretej priečke vám napokon chýbalo „iba“ 5:06 minúty. Navyše Čiľan Lopez dostal 15-minútovú penalizáciu. Dalo sa to využiť?

„Záverečná etapa bola taká rýchla, že moja motorka, na rozdiel od továrenských jazdcov, nemala dostatok výkonu na troch najlepších. Jednoducho, musel som sklopiť uši a jazdiť svojím tempom.“

Na výbornom výsledku má podiel aj váš realizačný mini–tím. Ako pracoval?

„Masér a fitnes tréner Marián Smyčka a mechanik Jaroslav Beran makali od rána do večera, noci, odviedli perfektnú prácu. Urobili pre mňa všetko. Boli sme výborná partia bez stresov a komplikácií. Nedá mi trochu sa nepochváliť, Beranovi som prácu trochu uľahčil tým, že som neprichádzal do cieľa s motocyklom, ktorý by si vyžadoval vážnejšie a dlhšie trvajúce opravy. Musím konštatovať, že som jazdil na perfektnom motocykli KTM, na ktorom sa nevyskytli žiadne poruchy. To je bomba.“

Znamená to teda, že ste na rely nespadli?

„To zasa nie. Mal som jeden vážnejší pád, keď som v plnej rýchlosti prepadol cez motocykel. Našťastie sa pri tom nič nestalo, zostal som celý. Ale vtedy som vstúpil do seba, a povedal si: Zabrzdi, mysli hlavou, veď v prvom rade chceš prísť do cieľa.“

Pred štartom ste avizovali, že po polovičke rely vymeníte motor. Urobili ste to?

„Nie. V tom čase to neurobil ani jeden továrenský jazdec vrátane víťazného Despresa. Riskol som to. Každý deň sme nechali všetok vytiecť olej a naplnili motor novým. V motore sme nepočuli žiadne podozrivé zvuky. Menili sme aj pneumatiky.“

Na štvrtú priečku priebežného poradia ste sa dostali v 8. etape, v ktorej ste skončili tretí. Etapu sprevádzalo nepriaznivé počasie a búrka, pri ktorej viacerí špičkoví pretekári zablúdili a stratili cenné minúty.

„Zablúdil som aj ja, ale po troch kilometroch som chybu zistil, snažil som sa ju rýchlo korigovať. Pridal sa ku mne aj Američan Caselli, získal na tom, výsledkovo sa posunul dopredu. Po tejto etape som v niektorých ďalších úsekoch trate mal momenty, keď som jazdil spolu s Despresom, bol to super pocit. Teraz viem, že mám na to, že môžem jazdiť aj so špičkovými jazdcami. Napriek tomu sa ešte musím zlepšiť v navigácii, čítaní rool-booku a všetko zosúladiť, aby som bol rýchlejší pri rozhodovaní a navigácii.“

Ako zareagovali na váš úspech súperi?

„Všetci mi gratulovali. Boli hotoví z toho, že sa medzi nich strčil niekto, koho nečakali. Je to paráda, keď vám gratulujú Despres, Rodriguez, Faria či Ullevalseter a ďalší súperi. Je paráda, že som medzi nimi, že ma medzi seba zobrali, že sa pri stretnutí zoči-voči pozdravíme.“

Váš úspech má veľký ohlas na Slovensku. Akú mal u vašej rodiny, priateľov?

„Keď som si po záverečnej etape neskôr zapol telefón, bolo na ňom takmer dvesto esemesiek a ďalšie prichádzali. V ten deň som ani nestihol všetky prečítať, nieto ešte na ne odpovedať. Som zvedavý, keď sa vrátim domov, kto mi zaplatí telefónny účet.“

Za slovenský Nad Ress Adventure team ste jazdili so skromnejším zabezpečením ako viacerí továrenskí jazdci. Máte nejakú ponuku, ako sa dostať do tejto elitnej spoločnosti?

„Odpoviem trochu ináč. To je zastarané myslenie ešte z čias komunizmu vo východnej Európe. Dnes je všetko o peniazoch. Mohol by som sa stať továrenským jazdcom napríklad KTM, ale musel by som so sebou priniesť budget, ten je ozaj obrovský. Radšej budem za 200–tisíc eur štartovať na jeden a pol Dakare so svojím tímom, to je pre mňa rozhodujúce. Bude to bez stresov, bez tlaku zo strany fabriky. Pre budúci ročník si skúsim zlepšiť motocykel, pokúsim sa o to, aby sa na tom podieľala aj továreň KTM.“

Boli aj menšie oslavy vášho cenného úspechu?

„V sobotu sme išli s okruhom mojich kamarátov aj s jedným zo sponzorov, ktorý do Čile pricestoval, na večeru, ktorú sme zapíjali dobrým vínom. Tam sme si potom konečne aj uvoľnene podebatovali, nemusel som myslieť na to, že ráno musím skoro vstávať a čaká ma ďalšia etapa.“

Aké spomienky si odvážate z Dakaru?

„Pre mňa bolo v nedeľu najväčším ocenením stáť na slávnostnom ceremoniáli na pódiu, kde sa dostali len tí najlepší. Som spokojný, viem, že po šiestich rokoch trápenia a stresov môžem domov prísť so vztýčenou hlavou. Veľmi sa teším na návrat k svojej rodine, k dcérkam Katke a Klárike. Naplánovaný je na štvrtok 24. januára. Doma si chcem oddýchnuť, pôjdeme na dovolenku. Som unavený. Nie však fyzicky, ale psychicky. Posledné tri dni mi dali zabrať, bol som veľmi nervózny, či si štvrtú priečku udržím.“