Dopingový komisár: Armstrong bol pokusným králikom

Pavel  MALOVIČ (1952) je primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Bratislava. V roku 1988 dokončil postgraduál športovej medicíny vo Viedni, v roku 1994 to isté na Orlando University. Od roku 2002 je dopingovým komisárom európskej
Pavel MALOVIČ (1952) je primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Bratislava. V roku 1988 dokončil postgraduál športovej medicíny vo Viedni, v roku 1994 to isté na Orlando University. Od roku 2002 je dopingovým komisárom európskej (Autor: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)
Peter Fukatsch|9. feb 2013 o 00:00

Dopingový komisár Pavel Malovič sa bojí, že do športu prídu Mengeleho metódy.

Tour de France prirovnáva k výskumnému laboratóriu, kde sa skúša, čo všetko človek vydrží. Niečo podobné sa mohlo stať aj Lancovi Armstrongovi, tvrdí dopingový komisár PAVEL MALOVIČ.

Besedu Lanca Armstronga s Oprah Winfreyovou v jej slávnej talkshow ste sledovali v USA. Aký pocit ste z nej mali?

Američania sú zvláštni. Milujú hrdinov každého typu, aj negatívnych. Besedy Oprah Winfreyovej sú predovšetkým o odpúšťaní. Svetoznáma moderátorka je už trošku za zenitom. Armstrongov príbeh sa jej hodil, aby si zvýšila kredit relácie, cyklistovi tiež. Urobil také akože priznanie. Aby zmyl zo seba označenie ničomníka. Snažil sa pôsobiť ako človek, ktorý robí len chyby. Tváril sa ako hrdina, ktorý pochybil. Jeho priznanie-nepriznanie bolo polovičné.

Oprah Winfreyová ho nechala v tejto viac-menej sympatickej podobe, nesnažila sa ho "pritlačiť k múru"?

V podstate áno. Nevystupovala ako právnička, ktorá ho chce zneistiť alebo ako dopingový komisár, čo sa vyzná v problematike. Armstrong mohol na scenári minimálne spolupracovať. Vyznelo to, že chce uľahčiť svojmu svedomiu, ale zostať tým ich veľkým Lancom, ich víťazom, srdečným, dobročinným a dobre vyzerajúcim človekom.

Nezapôsobili na vás Armstrongove slová lacno?

Až tak by som to neoznačil. Určite, Lance bol perfektne pripravený. Jasne sa dalo spoznať, že pred besedou konzultoval veci s právnikmi. Z môjho pohľadu dopingového komisára a bojovníka za fair play v športe je situácia jasná. Zločin a trest, to všetko Armstrong napĺňa až po amorálny vrchol klamstiev. A ešte môže naplniť, až hrniec prekypí.

Mal podľa vás Armstrong v besede odhaliť všetko? Celú mašinériu dopingového zákulisia, v ktorom sa pohyboval?

Jeho výpoveď skutočne plávala po povrchu. Ľahké to asi nie je. Odhalenie toho veľkého mála, a netýka sa to len Armstronga, by však veľmi pomohlo. Ak by zverejnil systém, odhalil by celý tím, s ktorým spolupracoval, lebo celkom iste nebral doping niekde v kúte sám od seba. Ak by odhalil nielen jazdcov, nosičov, dodávateľov, ale aj tých, čo ho to naučili - lekárov, farmaceutov, fyziológov. Tím, čo si ho zrejme pestoval ako úspešného pokusného králika. Armstrong tak či tak dokázal prakticky nemožné, hoci z pohľadu morálky hodné absolútneho odsúdenia. Ale, paradoxne, možno jeho metódy dokážu pomôcť práve ľuďom, ktorí chcú vyhrať nad rakovinou, vrátiť sa do normálneho života a ešte v ňom vynikať. Len nie za každú cenu.

Nevyznieva táto odpoveď mierne ako obhajoba?

Ako sa to vezme. Nevieme, či jeho previnenia majú súvislosť len s veľkým obchodom, z ktorého ťažili sponzori i cyklista. Nevieme, či nešlo o nejaký druh výskumu, o ktorom nemáme potuchy. Armstrong v rámci komplikovanej liečby rakoviny musel brať množstvo medikamentov, kombinoval špeciálnu termoterapiu a klasickú chemoterapiu. Ak si pozriete fotografie podobných pacientov, ktorí brali rovnaké lieky s jasne dopingovým účinkom, tak sa im očividne zmenila figúra, podoba tváre. U Armstronga nie.

Viete to vysvetliť?

Ako lekára ma prirodzene zaujíma, ako to športovec, ktorý je onokologický pacient, vlastne riešil. Či nie je jedno koliesko vo výskume, ktoré nám o pár rokov môže ukázať, ako majú liečiť ľudí s diagnostikovaným zhubným nádorom semenníkov. Môže byť priekopníkom, ktorý nám ukáže, ako sa majú ľudia správať a liečiť, ak ich vyberú do výskumného programu. Samozrejme, budú na to potrebovať dostatok peňazí.

Športovec ako "pokusná myš"?

Vždy som vravel, že Tour de France je výskumné laboratórium, kde sa skúša, čo všetko človek vydrží. Spomeňte si na víťazstvo Floyda Landisa. Mal problém s hlavicou bedrového kĺbu. To znamená, že s nohou, s ktorou mal problém, ani nemohol nastupovať na bicykel, musel nastupovať druhou nohou, aby prekročil rám. Vážne chorý muž vyhral najnáročnejšie cyklistické preteky, niekde musela byť chyba. Bolo logické, že ho chytia. Ale Armstrong, ak veríme diagnózam a záverom lekárov, sa stal zaujímavým predmetom medicínskeho a fyziologického výskumu, čo všetko dokáže človek vydržať po takomto ochorení. On je síce dopingový hriešnik, ale zároveň je možno produktom senzačného medicínskeho výskumu.

Nie je to veľmi odvážna úvaha?

Je, ale skúsme sa na to pozrieť aj tak. Isteže, Armstrong je podvodník, bohužiaľ. Tiež som si myslel, že to zvláda v rámci normy. Nemyslel som si, že nič neužíva, ale užíva preparáty, ktoré sa dajú pod dohľadom ustrážiť. Existuje však aj odvrátená strana mojej úvahy, ktorá sa, dúfam, nikdy nenaplní. Že sa Lancovi choroba vráti.

Vravíte, že ste dlho verili, že Armstrong nič neporušil. Kde sa podľa vás stala chyba?

Celý jeho pretekársky život dlho nenasvedčoval švindľu. Dobre vyzeral, príkladne sa správal, so svojím hendikepom mal pekné ženy, napríklad Sheryl Crow. To je vonkajší prejav. Medicínsky: mal, prirodzene, terapeutické výnimky. Ich hodnoty sú však prísne strážene. Napríklad musel užívať testosterón, ktorý mu telo neprodukovalo. Problém musel nastať s čachrovaním s týmito výnimkami. Skúsený fyziológ či endokrinológ dokáže nastaviť hodnoty tak, aby švindeľ pri testovaní neodhalili. Neverím na žiadnych motorkárov v pelotóne. Ten podvod bol oveľa sofistikovanejší.

Armstrong v debate povedal, že Tour sa nedá vyhrať bez dopingu.

Nemyslím si, že má pravdu. Po ňom i pred ním boli veľkí víťazi. Nie až v takých skvelých časoch, ale príliš za ním nezaostávali.

Isté však je, že dopingové kontroly sú oveľa dôslednejšie i úspešnejšie ako trebárs v roku 2005. Čo hrozí svetovému športu v dopingovej oblasti?

Farmaceutický priemysel už nemá veľký priestor na novinky tohto typu. V individuálnych športoch už výkony dosiahli hranice. Buď sa s tým organizátori pretekov zmieria... O tom však pochybujem. Oni chcú rekord. Jestvuje možnosť technických zlepšení či úprava pravidiel podporujúcich lepšie hodnoty. Súčasnosť, nielen v atletike, je založená na výnimočných jedincoch s istými anomáliami. Bolt má skoliózu a nie typický šprintérsky krok. Phelps má nadmernú dĺžku trupu, Messi mal nedostatok rastového hormónu, mal narásť iba do 135 centimetrov. V Španielsku ho vyliečili, ale má nižšie ťažisko, ktoré mu umožňuje ten najsenzačnejší dribling. Športoví agenti zrejme budú vyhľadávať práve takéto výnimky. Preč budú časy klasického športovca typu Diskobolos.

Hovorí sa aj o genetickom inžinierstve. Právom?

Áno, ale pevne verím, že sa toho nedožijem. Počas posledného štvrťstoročia vzniklo pre chorých ľudí mnoho skvelých liekov. Pre šport sú to zakázané látky. Experti predpokladajú podobnú situáciu aj pri výdobytkoch genetického inžinierstva, ktoré sú striktne určené pre pacientov. Príslušný gén by sa mohol dopraviť do tela športovca, napríklad do pokožky, do svalu či do krvi injekčne a zasiahnuť do dedičnej informácie. Dnes to, žiaľ, už nie je až také sci-fi, ako by sme predpokladali. Už sa laboratórne podarilo vypestovať v krátkom čase genetickou manipuláciou tzv. „schwarzeneggerovskú myš“. Genetická manipulácia viedla až k 25-percentnému nárastu objemu svalovej hmoty v priebehu štrnástich dní! To sú Mengeleho metódy.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Cyklistika»Dopingový komisár: Armstrong bol pokusným králikom