So Šebrlem odchádza atlét, ktorý posunul fantastické hranice

(Autor: SITA/AP)
Peter Fukatsch|6. júl 2013 o 22:00

S kariérou sa lúči fenomenálny český atlét, majster kráľovskej disciplíny Roman Šebrle

Nikdy nebol prívržencom teórie, že športovci majú odchádzať na vrchole slávy. „Milujem športový život. Prečo by som opúšťal čosi, čo mám rád," hovoril.

Hoci má 39 rokov, chystal sa ešte na augustové majstrovstvá sveta v Moskve. Až ďalšie zranenie ho prinútilo nečakane oznámiť koniec. Desaťbojár Roman Šebrle, prvý atlét sveta, ktorý prekonal v desaťboji hranicu deväťtisíc bodov, sa minulý týždeň v Ostrave definitívne rozlúčil s veľkým športom.

Deväťtisíc bodov

Po prvom veľkom úspechu – striebre na olympiáde v Sydney v roku 2000 a zlate z halových majstrovstiev sveta v sedemboji sa Šebrle dostal medzi tých favoritov, ktorých sa už novinári pýtali, či si trúfajú na deväťtisícovú hranicu.

Pred mítingom v rakúskom Götzise v máji 2001 mal osobný rekord 8757 bodov, ale na otázky, či padne okrúhly rekord, odpovedal skromne, že stačí aj 8500. Neskôr sa priznal, že takticky klamal. „Myslel som na deväťtisíc, a ako veľmi,“ spomínal.

Pred poslednou disciplínou sa už magická hranica nového rekordu triasla, ale Šebrlemu zostávalo ešte odbehnúť tisícpäťstovku. A to rýchlosťou, akú nikdy predtým nedosiahol.

K zapísaniu deväťtisíc bodov potreboval zlepšiť svoj rekord 4:28,90 o takmer tri a pol sekundy. „Tisícpäťstovku som ešte nikdy nebežal na doraz. Na dráhe som bol ochotný trebárs umrieť, méta bola veľmi na dosah. Stodvadsať metrov pred cieľom som zavrel oči a otvoril ich dvadsať metrov pred ním. Vedel som, že to dokážem,“ opísal neskôr Šebrle svoj historický úspech. Výsledný čas 4:21,85 bol od jeho osobného maxima lepší takmer o sedem sekúnd a hlavne – konečne znamenal prvý zápis s deviatkou na začiatku: 9026 bodov.

Dnes už Šebrle nie je svetovým rekordérom, vlani ho o 13 bodov prekonal Američan Ashton Eaton. Najúspešnejším viacbojárom histórie však Čech z Lanškrouna iste zostáva.

Šebrle vs. Dvořák

Desaťbojársky život je náročný, súťaženie obzvlášť. Dva dni ste na štadióne približne od ôsmej rána do jedenástej večer. Na ploche, v šatni, ba i na toalete vás pozorujú. Šebrleho na MS 2005 v Helsinkách obvinili Fíni, že niečo zobral priamo na štadióne. Bola to pravda, išlo však o zdravie. Lekár mu aplikoval v šatni v ťažkých podmienkach zimy a dažďa injekčne glukózu pred poslednou disciplínou, čo videl jeden z domácich pretekárov. Hovorilo sa o dopovaní, test však mal negatívny. Medzinárodná atletická federácia sa prípadom prestala zaoberať.

Napriek tejto skúsenosti sú desaťbojári medzi sebou kamaráti. Po skončení svojej disciplíny zvyknú všetci spolu obiehať čestné kolo.

„Aj by som privítal, keby niekto z nás bol arogantný pankhart, aby som si povedal: tak, chlapče, teba musím nabiť. Ale my sa kamarátime, bavíme sa spolu. Po pretekoch spoločne oslavujeme víťaza,“ hovoril pre SME.

Neplatí to celkom o vzťahu medzi Šebrlem a jeho českým súperom Tomášom Dvořákom. Ich konflikty bývali príležitosťou pre bulvár. „S Dvořákom sme sa od istej chvíle skutočne neznášali. Podrobnosti rozoberať je zbytočné, veľa sa o tom písalo.“

„Dnes sú naše vzťahy korektné. Rivalita mi v konečnom dôsledku pomohla. Chcel som byť stoj čo stoj prvý na svete, ktorý dosiahne deväťtisícovú hranicu. Podarilo sa mi to."

beh-na-1550-metrov_res.jpgbeh-na-400-metrov_r3687_res.jpegbeh-na-sto-metrov_res.jpg

Boj krát desať

Fajnšmekri považujú za atletických kráľov práve desaťbojárov, no pre masu divákov sú kráľmi stovkári. Šebrlemu to neprekáža. „Čím viac Boltov. Možno sa budú na mítingoch predháňať Bolt, Bolt a Bolt. Ale nech, zvezú sa pri tom aj ostatní," povedal v rozhovore pre SME v roku 2009.

Desaťbojársky tréning je veda, pretože nie všetky disciplíny sa dajú trénovať naplno. Šebrleho veľkosť bola práve v tom, že rozdiel medzi jeho osobnými rekordmi v jednotlivých disciplínach a na súťaži nebol až taký veľký.

„Prvá fáza tréningu je o behaní na dlhé trate a drine v posilňovni. V druhej etape sú to už kratšie behy po štvorstovku a aj technické disciplíny. V záverečnej fáze veľa šprintov a potom techniky," vysvetľoval jeden z najlepších atlétov histórie.

„Začíname o deviatej. Do jednej väčšinou behám a skáčem. Len výnimočne to preruším niektorou z technických disciplín, guľou, diskom, oštepom, žrďou, výškou. Prekážky a diaľku vnímam ako súčasť ,bežeckého' predpoludnia. Poobede si idem na dve hodiny pospať. Navečer som ešte dve-tri hodiny v posilňovni. Občas si idem vyskúšať trebárs zopár vrhov či hodov. Dohromady je to šesť-sedem hodín."

hod-diskom_r6620_res.jpeghod-ostepom_res.jpgvrh-gulou_r5438_res.jpeg

Oštep v ramene

Kritický tréning prežil na sústredení v Juhoafrickej republike. Olympijského víťaza zasiahol na ploche štadióna v Potchefstroome do ramena oštep. Zranenie, našťastie, nebolo také vážne, aké mohlo byť.

„Unikol som smrti ani nie o 20 centimetrov,“ napísal Šebrle z JAR. Priznal, že na nehode niesol časť viny. „Už pri rozcvičovaní som si všimol, že hádžu oštepárky. Keď som začal trénovať, sústredil som sa a zabudol na okolie. Odbehol som tri rýchlejšie dvojstovky, chvíľu odpočíval. Keď som prechádzal na druhú stranu plochy, zabudol som, že trénujú aj oštepárky. Prešiel som asi pätnásť metrov, ozval sa krik. Než som stačil zareagovať, pocítil som tupú bolesť. Letmý pohľad na rameno bol šokom, ale podvedome som oštep vytrhol,“ opísal incident Šebrle.

Atléta hneď na ploche ošetril poľský lekár. V nemocnici mu potom ranu zašili. Jedenástimi stehmi, piatimi vnútornými, šiestimi vonkajšími.

skok-do-dialky_r7397_res.jpegskok-do-vysky_res.jpgskok-o-zrdi_res.jpg

Fuj futbal

Šebrle začínal ako futbalista. Bol v ňom dobrý, istý čas kombinoval túto hru i atletiku. Dnes futbal skôr kritizuje. „Futbal som začal hrať šesťročný. V trinástich rokoch som mal ťažkú zlomeninu nohy. Na ihrisko som sa vrátil až po roku a pol a stále som sa ako útočník bál poriadne oprieť do lopty. Dobre som však skákal diaľku i trojskok, a tak veľmi skoro presedlal na viacboj. „Aby sme si rozumeli, nekritizujem preplácanie mladých futbalistov a ich podľa mňa príliš skoré odchody do zahraničia ako atlét, ale ako fanúšik. Napokon, sám som sa rozhodol nepokračovať vo futbalovej kariére.“

Už na sklonku kariéry myslel Šebrle na zadné dvierka. O športovú činnosť sa mu manažérsky staral Bratislavčan Alfons Juck: „Zabezpečuje mi sústredenia, mítingy. Je macher, zázemie mám výborné."

V biznise mu radí Robert Změlík, desaťbojár, ktorého olympijské víťazstvo v Barcelone 1992 odpichlo český boom v tejto disciplíne. „Ak sa to dá tak povedať, on je manažérom môjho profesijného života. Keď treba, vie byť tvrdý, čo ja nedokážem. Mám isté aktivity, vlastním nehnuteľnosti i športcentrum.“

Minulý týždeň odbehol Šebrle na vítkovickom štadióne svoj posledný okruh. „Mám husiu kožu,“ priznal sa tisíckam divákom Zlatej tretry. Organizátori ho pred mítingom posadili do kabrioletu spolu s hviezdami mítingu – Isinbajevovou, Dibabovou, Bekelem, legendami, ktoré stále pretekajú. „Bolo mi ľúto, že už medzi nich nepatrím. Rozlúčka nikdy nie je veselá.“

Roman Šebrle

Narodil sa 26. 11. 1974 v Lanškroune

Začínal s futbalom, atletike sa venuje od šestnástich

Olympijský víťaz 2004, majster sveta 2007, majster Európy 2002, 2006. Na veľkých podujatiach vybojoval 18 medaílí.

Člen Armádneho športového strediska Dukla Praha.

Je vojakom z povolania v hodnosti majora.

Päťnásobný najlepší atlét Českej republiky

Je ženatý z Evou Kasalovou (za slobodna), majú 11-ročného syna Štěpána. Eva Šebrlová je bývalá špičková bežkyňa na 400 m a 800 m. Štaretovala na halových ME 1998, dnes behá maratóny.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Atletika»So Šebrlem odchádza atlét, ktorý posunul fantastické hranice