Najprv si to predstavte, až potom skáčte. Športovcom pomáha ideomotorika

Učiť sa dá rôzne. Napríklad aj tak, že myslíme na to, ako sa učíme.

(Zdroj: SITA/AP)

Stojíte na okraji bazéna a chystáte sa skočiť hlavičku. Rýchlo si ešte predstavíte, ako sa odrážate a ponárate pod vodnú hladinu, potom skočíte naozaj.

Pravdepodobne ani netušíte, že ste práve použili tréningovú techniku vrcholových športovcov.

Nazýva sa ideomotorické cvičenie a je založené na tom, že samotná predstava pohybu napomáha tomu, aby sme sa konkrétny pohyb naučili, prípadne ho čo najdokonalejšie predviedli.

„Každý vrcholový športovec, ktorý sa chce posunúť ešte o kúsok ďalej, ho využíva. Bez toho sa to už ani nedá,“ myslí si gymnasta Samuel Piasecký. „Ja sa vďaka nemu lepšie vyrovnávam so stresom a strachom.“

Ideomotorický efekt vychádza z predpokladu, že určité bunky mozgovej kôry môžeme aktivovať nielen pohybom, ale i jeho predstavou, či dokonca slovným opisom a príkazmi trénera.

Aktivita týchto buniek sa prenesie na motorické oblasti mozgu a odtiaľ k svalom, kde nastanú mikropohyby.

Dôležité je, že sval sa pri predstave, že skáčete dvojitý rittberger, správa podobne, ako keby ste ho skákali naozaj. Tak ako hrtan a hlasové orgány začnú určitým spôsobom pracovať, ak si predstavujete, že rozprávate.

„Aj keď ide len o mikropohyb, elektrickú aktivitu má veľmi podobnú ako pri makropohyboch, čo dokazuje meranie EMG (elektromyograf – meranie elektrickej aktivity kostrových svalov). Zjednodušene sa dá povedať, že mozog nerozlišuje medzi predstavovaným pohybom a reálnym pohybom. To, čo si predstavujeme, je pre náš mozog reálne,” hovorí psychologička a koučka Ľubica Hamarová, ktorá sa dvadsať rokov venovala psychologickej príprave športovcov.

Sval sa podľa nej učí konkrétny pohyb, napríklad piruetu, aj cez mikropohyb, vníma ho totiž veľmi podobne ako makropohyb.

piasecky_r9611.jpeg

Samuel Piasecký. FOTO - SITA/AP

Skokan nemôže zaváhať

Tréning v hlave oceňujú športovci rizikových športov ako zjazdové lyžovanie, skoky na lyžiach, krasokorčuľovanie či gymnastika, ktorá je založená na estetike a perfekcionizme.

„Ich výkony sú spojené s nebezpečím, nemôžu ísť cestou pokus – omyl. Ťažké prvky musia najprv veľmi dobre zvládnuť vo svojej predstave,“ vysvetľuje športový psychológ Tomáš Gurský.

„Ideálnym príkladom je skok z desaťmetrovej veže do vody. Skokan si nemôže dovoliť chybu. Musí to urobiť perfektne. Všimnite si, keď stojí na veži, tesne pred skokom vždy zavrie oči. Vizualizuje si svoj skok,“ hovorí Gurský.

Podobne pracuje počas zápasov aj naša tenistka Janette Husárová. Keď sa jej nedaria údery, najprv si ich predstaví, až potom zahrá.

„Predstavy mi pomáhajú rýchlejšie opraviť údery, ktoré som pokazila. A po zápase si zase rekapitulujem kritické časti zápasu a v predstavách sa snažím opraviť to, čo mi nevyšlo,“ hovorí Husárová, ktorá sa s ideomotorickým tréningom prvýkrát stretla pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy je súčasťou jej mentálneho tréningu.

husarova.jpg

Janette Husárová. FOTO - TASR

Strach pred dvojitým saltom

Za každodennú súčasť tréningu ho považuje i gymnasta Samuel Piasecký. Už desať rokov spolupracuje so psychológom Tomášom Gurským a každý nový prvok si najprv dôkladne premieta v hlave. Náročnejšie je podľa neho priradiť k nemu pocity.

„Keď som sa ako mladý učil dvojité salto vzad, vedel som si ho síce predstaviť, ale horšie to bolo s tým, čo asi človek pri ňom cíti,“ hovorí náš olympionik.

„V tomto prípade bol ideomotorický tréning veľmi dôležitý. Nefunguje to tak, že sa rozoskáčete na trampolíne a zrazu skočíte dvojité salto vzad. Trvá to dlhší čas, postupujete krok za krokom. Človek sa potom tak nebojí. Mládež, ktorá dnes robí gymnastiku, má práve so strachom veľký problém. Nevedia, čo majú od nového prvku očakávať. Stále myslia na to najhoršie. Čo ak sa mi to nepodarí, spadnem, ublížim si. To ich brzdí. Neviem, či ich niekto oboznámil s ideomotorickým a autogénnym tréningom,“ hovorí Piasecký.

V reálnom čase

Vizualizáciu pohybu ako pomôcku pri motorickom učení využíva podvedome mnoho ľudí, šport je však oblasť, ktorá s touto technikou systematicky pracuje. Do jej výskumu sa vložilo veľa času a peňazí. S cieľom dosiahnuť maximálny možný výkon športovca.

Potvrdilo sa, že ak vytvoríte tri skupiny, pričom prvá klasicky trénuje, druhá praktizuje ideomotorický tréning a tretia robí oboje, najlepšie výsledky dosiahne tretia skupina.

Predstavy môžu byť externé, vtedy sa na seba pozeráte zvonka, alebo interné, zamerané skôr na vnútorné prežívanie, pocity a zapájanie aj iných zmyslov, nielen zraku. Zistilo sa, že externú predstavu používajú hlavne začiatočníci, internú pokročilí športovci.

„Samozrejme, iba vizualizovaním sa žiaden šport nenaučíte. Ideálna je kombinácia. Niekedy však športovci nemôžu trénovať, napríklad pre zranenie, vtedy je ideomotorický tréning dobrým riešením,“ hovorí Gurský.

Dodáva, že častou chybou je nesprávny rytmus. Predstava by sa mala odohrávať v reálnom čase. „Keď niečo nevieme, často skĺzneme do toho, že si to predstavujeme spomalene alebo príliš rýchlo. Spočiatku to tak môžete robiť, ale potom by ste sa mali dostať do reálneho času, pretože v živote nemôžete urobiť spomalené salto. To je klasická chyba, ktorá narúša reálny výkon.“

Nie každý druh pohybovej činnosti je vhodný na ideomotorický tréning. Pri hraní basketbalu sa dá týmto spôsobom trénovať napríklad trestný hod. Je to uzavretá činnosť, ktorá vždy prebieha štandardne, nikto vás pri nej nevyrušuje, ste tam len vy a lopta.

Pri otvorených kreatívnych činnostiach, akými je napríklad kľučka vo futbale, je vždy iný obranca, iná herná situácia a nie je možné nacvičiť si konkrétny pohyb. Treba okamžite reagovať a improvizovať.

Tréning pre chirurga i zubára

Ideomotorický tréning má potenciál, ktorý začínajú objavovať aj iné profesie. Je prospešný všade tam, kde sa treba dokonale naučiť určitý pohyb. Využíva sa napríklad pri výučbe chirurgov, ktorí musia vykonávať jemné motorické pohyby v stresových podmienkach.

Tí, čo si týmto spôsobom trénovali laparoskopiu, sa v praxi učili rýchlejšie a s lepšími výsledkami. Rovnako mladí zubári. Prekvapivo dobré sú aj výsledky z rehabilitačných centier, kde pacienti po mozgovej príhode alebo ochrnutí pacienti po poraneniach mozgu dosiahli týmto tréningom nečakané zlepšenie.

Zázračné kyvadlo neexistuje

Pojem ideomotorický efekt prvýkrát použil britský lekár, fyziológ a zoológ William Benjamin Carpenter v roku 1882. Ako zarytý odporca špiritizmu, v tých časoch obľúbenej zábavky londýnskej smotánky, sa ním snažil logicky vysvetliť pohyb kyvadla, virgule, prútkarských paličiek či automatické písanie a iné techniky určené na komunikáciu s duchmi.

Carpenter zistil, že myšlienka alebo predstava pohybu vyvoláva automatické, okom neviditeľné pohyby svalov. Preto, keď držíme v ruke kyvadielko v podobe retiazky s prsteňom, začne sa po chvíli točiť doprava alebo doľava. Alebo opisovať priamku spredu dozadu. Podľa toho, na aký pohyb vedome alebo podvedome myslíme.

Po krátkom tréningu môžete meniť smer alebo kyvadlo zastaviť. Je to zlá správa pre tých, ktorí verili, že kyvadlo pozná odpovede na naše otázky a dobrá pre tých ostatných – ideomotorický pohyb funguje a dá sa trénovať.

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  3. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  4. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  5. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  6. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  7. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  8. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  9. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  10. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 839
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 694
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 936
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 517
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 856
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 321
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 106
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 632
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 856
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 716

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

DOMOV

Štúdia spochybňuje liek na cukrovku dovezený z Kuby

Najdôležitejšími výhradami sú nevýrazná účinnosť a otázna bezpečnosť.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.

Neprehliadnite tiež

Procházková v kvalifikácii šprintu neuspela, chýbali jej dve stotiny

Slovenka obsadila v kvalifikácii svojej najsilnejšej disciplíny na majstrovstvách sveta v Lahti prvé nepostupové 31. miesto.

Chcem mať doma svetovú jednotku. Ako sa z rodičov stávajú despotovia

Mnohí rodičia sú posadnutí úspechom svojich detí. Často tým však zničia ich kariéru a poznamenajú ich na celý život.

V Andorre vypukli oslavy, reprezentácia znovu vyhrala po 86 zápasoch

Futbalisti Andorry zdolali San Marino 2:0. Z víťazstva sa radovali po takmer trinástich rokoch.

Výnimočné nie sú ani fyzické tresty, tvrdí bývalá slovenská tenistka

Bývalá fedcupová reprezentantka Martina Suchá vie o prípadoch, keď deti dostali po prehratom zápase bitku.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop