Zájazd na AC MILAN - AS RÍM za skvelú cenu 125€ >>
Chytal medzi hráčmi výlučne z Trnavy a okolia. On bol z Ostravy, čo však nevnímal nikto. Josef Geryk (*14. október 1942 – † 27. júl 2013), päťhviezdičkový brankár slávneho Malatinského Spartaka stál v bráne pri každom z piatich titulov v rokoch 1968 – 1973.
Zázračná zostava
Slovensko malo dve klubové zostavy, ktoré vošli do histórie – bratislavskú, ktorá získala európsky Pohár víťazov pohárov a trnavskú s legendárnym tvorcom Antonom Malatinským. Čo nenašiel slávny tréner v Trnave, to objavil v okolí. Až na brankára, pre toho si odskočil na sever Moravy.
Ak sme spomínali dve zostavy, zrejme sa skôr patrí menovať trnavskú. Bola zázračná. Sprvoti vidiecki chlapci priamo z malého Ríma a okolia ovládli československý futbal na vyše päť rokov a vpálili aj do európskeho.
Zapamätajte si: Geryk – Dobiáš, Majerník, Jarábek, Hagara – Hrušecký, Kuna – Farka, Švec, Adamec, Kabát. Siedmi z nich získali všetkých päť titulov: Geryk – Majerník, Hrušecký, nedávno zosnulý Ladislav Kuna, Adamec, Kabát. Neskutočná vernosť.
Nenápadná opora
Slávna Trnava hrala útočný futbal, podobal sa štýlom veľkému Cruyffovmu Ajaxu. Aj o ňom sa zveličene hovorilo, že nepotrebuje brankára, lebo ten nemá okrem malých domov vraj čo chytať.
Samozrejme, pravda to nie je. Práve brankári takýchto tímov sú obdivuhodní. Idú na nich za stretnutie dve, tri strely, no nesmú zaváhať. Sú nenápadní, ale vždy sú oporou.
Taký bol aj Josef „Pepo“ Geryk. Slušný, usmiaty, v dobrej nálade, priateľský k protihráčom.
Geryk po skončení kariéry Trnavu nikdy neopustil. Asistoval trénerom, pripravoval brankárov, manažoval stretnutia starých pánov.
V roku 1995 išli hrať do Drnovíc a Geryk prežil ťažkú autohaváriu. Pol roka ležal v nemocnici. Pred dvomi rokmi mu v Prahe udelili Cenu komika Vlastu Buriana pre brankárske legendy v kategórii brankár sympaťák.
Na vlaňajšej predsilvestrovskej šou ho spolu vyznamenalo mesto, Spartak i jeho fanklub za celoživotný prínos pre futbal v tomto futbalovom meste.
Krásne i bolestné, cenu preberal spolu s Jánom Zlochom. Zomrel pred necelým mesiacom, on i Geryk boli jeden ročník – 1942. Ak úsmevne otočíme, aj Zlocha bol vlastne odchovancom Trnavy, veď Bratislava je mestom pri nej a on začínal vo veľkom futbale pod vedením Malatinského.
Geryk na svojom poslednom zápase, na ktorom aj skonal. FOTO - MARTIN HESKO
Priamo na zápase
Josef Geryk zomrel priamo na futbalovom ihrisku v Červeníku pri zápase, ktorý organizoval – stretnutia starých pánov.
„Pepo prevzal v bráne malú domov, rozohral ju a odpadol. Rozhodca Christov prerušil zápas. Pribehla lekárka, dal som mu dole rukavice, už nenahmatala pulz. Oživovanie nepomohlo, zomrel nám pred očami,“ opisuje na stránke Spartaka posledné chvíle Jozef Štibrányi. Ten, o čosi starší ročník, titul nezískal, ale vybojoval nám postup zo skupiny na MS 1962 v Čile, kde ČSSR skončila strieborná. Dal rozhodujúci gól v stretnutí so Španielskom.
„Chytal ako mladík, vytiahol dokonca robinzonádu. Zomrel tam, kde strávil celý život. Je to, ako keď horolezec zahynie v Himalájach,“ posmutnel Štibrányi.
Christov zostal v šoku. „Mal som šťastie. Nezažil som pri rozhodovaní v kariére ani zlomeninu nohy, a zrazu takáto strašná udalosť.“
Adamec v Červeníku nehral, zato každý štvrtok sa stretávali s Gerykom pri pravidelných futbalových stretnutiach starých pánov „medzi sebou“. Bolo to pre nich písmo sväté, vynechať tento zápas „bol zločin“.
Bývalí skvelí futbalisti sa tešili na večerné posedenie. Ak bol Geryk v bráne skôr nenápadný, pri takýchto akciách bol lídrom. „Chvejem sa od bolesti. Pepo bol výborný chlap, manžel, brankár, kamarát,“ citujú najslávnejšieho hráča Trnavy na klubovej stránke.
„Veľmi rád a dobre spieval. Ovládal azda všetky slovenské a moravské pesničky. Stačilo dať prvé tóny a Pepo sa chytil. V partii bol vyhlásený zabávač. Vedel dokonale imitovať hercov, skrátka bol nezabudnuteľný.“
