Atletické MS majú 30 rokov. Na prvých hviezdili aj Slováci

Kráľovná športov má jeden z najmladších svetových šampionátov. Od prvého uplynulo len 30 rokov. V úspešnosti je pre nás dodnes najúspešnejší.

Imrich Bugár s Danou ZátopkovouImrich Bugár s Danou Zátopkovou(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Atletika prichádza do Moskvy. So svetovým šampionátom, ktorý práve slávi tridsiatiny zrodu.

Premiéru mal tri roky po bojkotom poznačených Olympijských hrách 1980. V Helsinkách, ktoré československej atletike svedčali už na Zátopkovej olympiáde 1952. Na MS 1983 ešte viac. Československo na nich skončilo v medailovej bilancii krajín štvrté. Úspešnejší šampionát už československá atletika, ani (po rozdelení) česká či slovenská, nezažila.

Atletika bola vždy skôr konzervatívna. Jej svetová federácia mala za vyše sto rokov len piatich prezidentov. Hneď za prvého, švédskeho priemyselníka Sigfrida Edströma, neskôr šéfa MOV, sa zaviazala vernosťou olympiádam. Po ňom prevzal žezlo markíz z Exeteru, ktorý sedel v MOV 48 rokov.

Návrhy na organizovanie atletických majstrovstiev sveta dlhé desaťročia končili v koši skôr, ako sa dostali na stôl. S argumentom: naším šampionátom sú olympijské hry.

Uprostred bojkotov

Až keď sa pre vlastné majstrovstvá sveta rozhodlo aj plávanie (1973), otvorila sa diskusia typu, načo byť pápežskejší ako pápež. Prelomové rozhodnutie padlo v portorickom San Juane 1978. Aj verdikt, že premiéru 1983 dostanú Helsinki.

Pred tridsiatimi rokmi v športe vrcholili vplyvy studenej vojny. Boli tri roky po bojkote moskovskej olympiády a rok pred bojkotovou odvetou Los Angeles. Atletika mala posledný „šampionát“ v Mníchove 1972, lebo Montreal 1976 negovala väčšina Afriky.

Keby IAAF ešte za holandského šéfa Adriaana Paulena svetový šampionát neschválila, tak jeho taliansky nástupca Primo Nebiolo, povahou diktátor, ho nariadi. Vznikla spoločenská objednávka, okrem atlétov javili záujem aj biznismeni.

Svet skláňal poklony

Československá atletika na európskom šampionáte 1982 získala deväť medailí (1 – 4 – 4). Ak sa zo svetového vrátime s polovičným počtom, môžeme si gratulovať, tvrdil vtedajší šéf komisie vrcholovej atletiky Miloš Dajbych. V notese však mal aj s tými pod čiarou (tajné tromfy) dvojciferný počet kandidátov.

Takmer nikto nesklamal, naopak, mnohí sa vyšponovali k maximám, a tak výprava priniesla rovnaký počet medailí, no vyššej kvality (4 – 3 – 2). Poklonu jej zložil aj francúzsky L'Équipe: „Československo sa s 9 medailami a 18 finále zaradilo hneď za trio veľkých (NDR, USA, ZSSR) a zaznamenalo obdivuhodný pokrok.“„Červená, biela a modrá budú módne farby olympiády,“ prognózovali v Los Angeles Times. Žiaľ, plano.

Imrich Bugár v diskárskom finále „zabezpečovací“ pokus v teplákoch trafil tak, že stačil na zlato (67,72). Odvtedy si súťaž užíval. Občas poradil Gejzovi Valentovi (syn slovenského rodáka sa prepracoval k bronzu), spolu povzbudili štvrťkárky trieliace k striebru, a v závere ešte Imro roztopašne vystrašil driemajúceho Kubánca Delísa úderom na bubon, ktorý mali hudobníci nachystaný na záverečný ceremoniál.

O desať dní v rodnej obci Ohrady na Žitnom ostrove z napochytro vybetónovaného kruhu na dedinskom ihrisku hodil o vyše pol druha metra viac ako v Helsinkách (69,36).

Na „diskára do každého počasia“ s priemerom desiatich výkonov 70,12 sa po pôsobení v bratislavskom Interi vypracoval v pražskej Dukle. Dodnes pracuje v jej medzinárodnom oddelení.

„V Helsinkách som mal fazónu a bol som v pohode. Nielen ja – všetci. Od prvého dňa po posledný,“ konštatuje Bugár, na ktorého podnet sa predminulý víkend takmer celá helsinská partia zišla v čejkovickej vieche U templářskych rytířů.

Ukradnutá šanca na zlato

Bugárovi išla karta: po európskom titule získal aj svetový. „Každá víťazná séria sa raz skončí, ale dúfam, že tá moja až po losangeleskej olympiáde 1984,“ nádejal sa. Netušiac, že vrchnosť rozhodne o jej bojkote.

Chodec Jozef Pribilinec si našťastie formu udržal až do Soulu. V Helsinkách sa bezprostredne po dvadsiatke, v ktorej mu zlato v závere vyfúkol Mexičan Canto, durdil: „Som mäkkýš, musím tvrdšie trénovať.“ Po striebre z ME (1982) a dvoch z MS (1983 a 1987) sa dočkal aj zlata – najskôr európskeho (1986), potom aj olympijského (1988). Svetové už nikdy nezískal.

Striebro z Helsínk má aj Zuzana Moravčíková, dnes pod priezviskom Marková skrytá učiteľka strednej školy v Prievidzi. Stabilná členka Kratochvílovej štvrťtkárskeho kvarteta je pritom Slovenkou, ktorá zabehla najrýchlejšiu osemstovku v histórii (1:56,96). Rýchlejšiu ako rekordérka Sedláková (1:58,37) či atlétka roka Klocová (1:58,51).

Podmienkou zápisu do análov je však slovenská klubová príslušnosť a Moravčíková, pôvodne piešťanská plavkyňa, ktorá atletické základy dostala v Trnave, behávala na vrchole kariéry za VŠ Praha.

Na MS 1983 skončila v semifinále na 800 m piata, ale vďaka siedmemu najlepšiemu času (1:59,96) ju napísali na štartovku finalistiek. O deň po americkom proteste ju však z nej vyškrtli s odôvodnením, že z dvoch postupových kľúčov platí ten, čo hovoril „prvé štyri z každého semifinále bez ohľadu na čas“.

„Na to si vôbec nepamätám,“ tvrdí Zuzana. „To bolo pred 30 rokmi, mám bezmála takého starého syna a ja už roky sledujem viac basketbal ako atletiku.“

Len tak na okraj: jej manžel Miroslav Marko viedol na tohtoročných basketbalových ME do 20 rokov českú reprezentáciu, a ich syn Roman, momentálne hráč Prostějova, hral už pár zápasov za slovenskú reprezentáciu.

Tomko šokoval expertov

V Helsinkách malo 41 atlétov superservis, lebo zväz vyslal aj početný „podporný tím“ vrátane – senzibila. „Atlét bol vtedy pánbožko, ktorému splnili, čo mu videli na očiach,“ spomína Ján Tomko, ktorému postup do finále štyristovky unikol o dve desatiny. Vynahradil si to ako finišman štafety 4 x 400 m, ktorá skončila senzačne štvrtá.

Keď štatistici vyhodnotili letmé štvrťky, žasli druhý raz: najrýchlejšiu zo všetkých bežal Tomko (44,59). Škoda, že po operácii v roku 1986 musel atletiku zanechať.

Pôvodne bol bežec na lyžiach, absolvent lyžiarskej triedy v Štrbe, ale vo Svite zistili, že má gény skôr na rýchlosť. Už mal miesto vo vítkovickej skupine, v ktorej trénovala Kocembová, tréner Ján Šaffa však presvedčil jeho mamu, že do Banskej Bystrice to bude mať bližšie.

Štafeta vtedy stála a padala na Slovákoch – tretí úsek bežal Dušan Malovec, ďalší Šaffov zverenec. Chodci boli do jedného z Dukly. Ak za našinca v helsinskej 41-člennej výprave zarátame aj Romana Mrázka, sokolovského rodáka s banskobystrickým domicilom, dôjdeme k číslu 12, ktoré prevyšuje početnosť slovenskej výpravy na moskovské MS 2013.

Pritom vtedy platili iné, kratochvílovské normy. Jarmila sa v Helsinkách stala ikonou svetovej atletiky: vyhrala štyristovku aj osemstovku, čo dovtedy dokázal len Juantorena, a jej výkony (47,99 a 1:54,68) sú dodnes rekordmi MS. Už predtým sa však jej dávky stali predpisom. „Každý mesiac sme museli posielať do Prahy tréningové výkazy a za nižšie cifry nás dusili, zažil som aj armádny koberček,“ spomína tréner Šaffa.

„Niektoré z vtedajších tréningových metód však svet dnes znovu objavuje,“ pripomína Eva Murková, stále ešte slovenská rekordérka v skoku do diaľky (701), ktorá radí v silovej príprave Alene Procházkovej, našej jednotke v behu na lyžiach. V Helsinkách doviedla ako finišmanka do finále šprintérsku štafetu, v ktorej pre nabitý program chýbala Kratochvílová i Kocembová, potom skončila v diaľkarskom finále siedma.

„Vynadali mi, vtedy sa za úspech pokladali len bodované miesta,“ smeje sa. Helsinská premiéra, aj v dôsledku benevolentnejších dopingových testov, ale nielen ich, nastavila latku veľmi vysoko. Pre svetovú, ale aj tú našu atletiku.

NAŠI NA MS 1983

1. Imrich Bugár, disk – 67,72

2. Jozef Pribilinec, 20 km chôdza – 1:20:59

2. Zuzana Moravčíková, 4 x 400 m – 3:20,32, 800 m piata v semifinále 1:59,96

4. Dušan Malovec, Ján Tomko, 4 x 400 m, individuálne Tomko piaty v semifinále 46,03, Malovec v rozbehu 47,35, medzibeh nedokončil

6. Ján Čado, trojskok, 17,06

6. Pavol Blažek, 20 km chôdza – 1:21:54, na 50 km sedemnásty – 4:06:49

7. Eva Murková, diaľka – 680, finišmanka štafety 4 x 100 m, ktorá skončila ôsma – 43,78

11. Pavol Szikora, 50 km chôdza – 3:59:03

16. Elena Burgárová, oštep – 16. v kvalifikácii 58,48

22. Július Ivan, 110 m prek. – v rozbehu 14,28

27. Roman Mrázek, 20 km chôdza – 1:27:46

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Šport

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 592
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 18 683
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 7 822
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 032
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 763
  6. Štefánka by Pulitzer 5 321
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 314
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 3 632
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 507
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 979