Štyridsiatnik Richard Nemec: Jágra úplne chápem

Richard Nemec (3. mája 1972) patril medzi najlepších volejbalistov sveta. Je šesťnásobným volejbalistom roka na Slovensku. Dlhé roky pôsobil v talianskych, nemeckých a gréckych kluboch. Skvelé meno si spravil najmä v Taliansku, kde pôsobil deväť rokov, ke
Richard Nemec (3. mája 1972) patril medzi najlepších volejbalistov sveta. Je šesťnásobným volejbalistom roka na Slovensku. Dlhé roky pôsobil v talianskych, nemeckých a gréckych kluboch. Skvelé meno si spravil najmä v Taliansku, kde pôsobil deväť rokov, ke (Autor: SME Tomáš Benedikovič)
Tomáš Prokop|23. aug 2013 o 16:00

Skvelý volejbalista je v kondícii aj po štyridsiatke, no musí trénovať podobne tvrdo ako Jaromír Jágr

RICHARD NEMEC (41 r.) nedávno oslávil šiesty titul majstra Slovenska v plážovom volejbale. Vo Viedni bude pokračovať v klasickom volejbale už ako hrajúci tréner. Okrem toho plánuje v Bratislave vybudovať športové centrum pre mládež.

Čo vás aj po štyridsiatke ťahá k profesionálnemu volejbalu?

„Stále som zvyknutý športovať, ťažko sa od toho upúšťa aj v tomto veku. Striedam posilňovňu s normálnymi tréningmi. Ale budem už vo Viedni pôsobiť aj ako druhý tréner. Rozmýšľam nad trénerskou kariérou, či už v šestkovom volejbale, alebo plážovom. Dorábam si preto externe školu, trénerstvo.“

Najznámejším športovcom po štyridsiatke je momentálne Jaromír Jágr, ktorý hovorí, že v tomto veku musí trénovať ešte viac, ako keď bol mladší, súhlasíte?

„Je to tak. Cítim to na sebe. Preto sa snažím neustále športovať, či už bicykel, plážový volejbal, beh, plávanie. Darí sa mi neklesať kondične. Telo musíte držať v napätí, presne viem, čo sa odohráva Jágrovi v hlave. Podobne aj Ľubo Višňovský drie ako kôň. Každý vidí len úspechy a drinu si hlavne mladí hráči ťažko uvedomujú.“

Koľká profesionálna sezóna vás čaká?

„Keď to spočítam, tak to bude dvadsiata tretia možno až dvadsiata piata, neviem to povedať úplne presne.“

Na ktorú najradšej spomínate?

„Každá zo sezón mala niečo do seba. Keď som začínal v Bratislave, tak to bolo zaujímavé. Zlom prišiel odchodom do zahraničia, kde to bol tvrdý profesionalizmus. Utkvejú vám v pamäti tituly, či už v Nemecku, alebo Taliansku, alebo druhé miesto v Grécku. Sú to nezabudnuteľné spomienky, niekedy si vytiahnem jednotlivé dresy, ktoré mám všetky odložené.“

V Košiciach ste sa stali šiestykrát majstrom Slovenska v plážovom volejbale, pomýšľali ste niekedy o prestupe na piesok?

„Samozrejme, myšlienky som mal, keď sa beach dostal na olympiádu, ale keď finančné zázemie je u nás iné ako vo svete a v plážovom volejbale by som si toľko nezarobil. Holanďanom Nummerdorovi so Schuilom sa to napríklad podarilo, keď k medailám z vrcholových šampionátov v klasickom volejbale pridali úspechy aj v plážovom. Mali však plno sponzorov.“

Čo je ťažšie, klasický volejbal alebo plážový?

„Myslím si, že porovnávať to je ťažké. V plážovom volejbale ide viac o individuality, ktoré musia byť technicky zdatnejšie, keďže nemáte špecializované posty. Myslím si, že vrcholový plážový volejbal je náročnejší. Pre šestkových volejbalistov je to skvelý doplnok na leto.“

Tešia vás výsledky Natálie Dubovcovej a Dominiky Nestarcovej?

„Je to super, poznám ich dlho, tiež Natalkinho otca, ktorý ich manažuje. Je za tým množstvo driny a je skvelé, že sa dostali takto hore. Myslím si, že vrcholy majú pred sebou. Prelomili bariéru, že nemusia hrať kvalifikácie na vrcholových turnajoch, teraz im chýba semifinále a potom môže prísť aj olympiáda.“

Na gymnáziu Bilíková ste mali športovú triedu, budete v projekte pokračovať?

„Malo by ísť o nadviazanie na to, chceme získať jednu školu, kde plánujeme spraviť športové centrum pre stredné školy, kde by bol futbal, volejbal, hokej. Niečo podobné na Slovensku ešte nie je. Chceme deckám ukázať profesionálny prístup. Ráno by trénovali, išli by sa učiť, dobre by sa najedli a zas by trénovali. Chceli by sme osloviť nielen bratislavské deti, ale deti z celého Slovenska, čo kedysi perfektne fungovalo. Budem sa o to pokúšať dovtedy, kým sa mi to nepodarí. Nejde len o peniaze, ale aj o ľudí. Treba robiť konkrétne veci. Mrzí ma, že tu ju katastrofálny úpadok športu.“

Pred dvoma rokmi sa začal budovať v Bratislave Volley Team Unicef, pri čom ste boli aj vy, no postupne ambície klubu klesli a vznikli finančné problémy.

„Bol som pri vzniku projektu. Upozorňoval som, že najprv treba budovať základy a tím, ktorý vznikne o tri, štyri, päť rokov, nedá sa skrátka vyskočiť na tretie poschodie bez základov. Stále držím Volley Teamu palce, lebo sú tam ľudia, ktorí chcú niečo dokázať. Hnevá ma však, že sme chceli hneď vysoko rúbať, keď sa tak ťažko zháňajú peniaze. Treba začať od drobných vecí, v tomto im mám za zlé, že mali veľké oči a skončilo sa to po slovensky.“

Blížia sa majstrovstvá Európy, pred dvoma rokmi ste boli v tíme pri senzačnom piatom mieste na šampionáte. Je možné, aby tím toto umiestnenie zopakoval?

„Chalani majú postavenú latku vysoko, určite na to majú, lebo zostava je vyskladaná dobre. Sú v najlepších rokoch, aj keď Európska liga predpovedala úpadok, ale skúšali sa noví hráči. Tomáš Kmeť, Emo Kohút, Martin Nemec a Michal Masný sú v najlepších rokoch a musia to teraz ukázať. Základ bude postúpiť zo skupiny, potom to pôjde.“

Myslíte, že tímu uškodilo, že od neho odišiel Emanuele Zanini, pod ktorým dosiahol najvýraznejšie výsledky?

„Keď Zanini skončil, mal prísť iný zahraničný tréner, ktorý je odosobnený od našej mentality a od pomerov na Slovensku, ale, žiaľ, peniaze na to neboli. Preto si myslím, že variant so Štefanom Chrtianskym nebol zlý. Je odborník, ktorý má toho veľa za sebou. Problém je, že sme svojskí. Hľadáme si cestičky, ako to nejde, negatívne veci prevyšujú kladné.“

Európsky šampionát bude v Poľsku a Dánsku, hlavne v Poľsku je volejbal obrovským fenoménom, čím to je?

„Volejbal v Poľsku je viac ako futbal. Zapĺňajú haly, skúšali exhibíciu na futbalovom štadióne. To sú veci, o ktorých sa nám nemôže ani snívať. Poliaci to pochopili. Zmenili zákon o športe, naliali doň peniaze. Držia to samotné mestá, ten kolotoč okolo je vybudovaný. Som zástancom toho, aby sa určili pravidlá a potom to pôjde. Kedysi boli Poliaci na našej úrovni, jasné, že sú obrovská krajina s iným potenciálom, ale aj my vieme športovať, len sa nesmieme vyhovárať a hľadať veci, ako to nejde.“

Nie je problémom, že tu je veľa kolektívnych športov, ktoré chcú byť vrcholové. Futbal a hokej sú u nás jasné, ale o ďalšiu pozíciu sa bijú volejbal, basketbal, hádzaná. Nie je to na malú krajinu priveľa?

„Nemyslím si to. Samozrejme basketbal, volejbal, hádzaná budú ťažko konkurovať futbalu s hokejom, ale ak sa spraví dobrý marketing a práca, dokážeme ľudí siahnuť aj na ostatné športy. Stačí sa pozrieť na Pasienky, keď hrali basketbalisti Interu finále s Komárnom, prišla na nich plná hala, takisto aj na Volley Team, keď hral európsky pohár s Galatasarayom. Alebo na Prievidzu, kde ľudia chodia v tisícoch na basket. Na východe zas super robia vo volejbale s mládežou, či Humenné, Svidník. Podstatné je, že robia, nevyplakávajú.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Volejbal»Štyridsiatnik Richard Nemec: Jágra úplne chápem