Pomohol by atletický Sagan, tvrdí slovenský manažér

Atletický most pravidelne organizujete po najväčšom podujatí roka. Nikdy však nebol termín tak skoro po ňom. Osvedčil sa?

„Áno, atléti mali formu. Neskôr sú už niektorí unavení, takto sa niesli na moskovskej vlne.“

Ste manažérom ostravskej Zlatej tretry, spolušéfujete obom našim najvýznamnejším mítingom – Mostu i Banskobystrickej latke. Obe podujatia zápasia s finančnými problémami. Dá sa vôbec dnes odhadnúť ich osud?

„Toto je veľmi ťažká otázka. Už nechcem znášať toto bremeno. Musí byť o to záujem nielen v organizačných výboroch, ale aj v atletickom zväze, v príslušných mestách, v krajoch. Ba na samotnom Slovensku. Potom sa pridajú sponzori. Myslím si, že nemáme vyriešenú otázku usporadúvania významných športových udalostí u nás. Tých každoročných aj tých jednorazových. Atletika nie je futbal, hokej alebo tenis, teda športy, o ktoré je najväčší záujem aj medzi sponzormi.“

Na nedávnom svetovom šampionáte ste mali na starosti štáb ľudí prvého kontaktu s atlétmi po pretekoch. Robia bleskové rozhovory. Máte s tým mnohoročné skúsenosti. Ako sa prejavovali ihneď po súťaži napríklad – Bolt, Farah, Isinbajevová?

((piano))

„Sú to veľkí profesionáli. Vedia, kde sa treba ako správať. Neodmietajú nikoho v rámci nastaveného systému, odpovedajú na otázku. Špeciálne Isinbajevová vždy prežíva veci veľmi emotívne. Mal som možnosť sa s ňou po súťaži objať. Napokon jediný míting v Európe, na ktorom štartovala, bola Zlatá tretra, takže sa dobre poznáme aj z minulosti.“

V Moskve nepadol svetový rekord, do Lužník nechodilo až tak veľa divákov. Nevyznieva poolympijská sezóna po skvelom Londýne rozpačito?

„Môj názor je, že nie. Diváci napokon prichádzali. Rusi spoznali, že v Lužnikách sa deje čosi výnimočné. Boli skvelé výkony, len Paríž 2003 bol lepší.“

Máte blízko k podpornému tímu Usaina Bolta. Jamajský šprintér ukázal v Moskve trochu inú tvár – viac rozvážnu ako šoumenskú. Bol to úmysel ako uniknúť rušnému záujmu alebo logický prístup človeka, ktorý si uvedomuje svoje postavenie?

„Jednoducho v Moskve bol taký. Nie je to miesto, ktoré ho niečím výnimočne lákalo. Áno, bol tam pocit, že je to povinná jazda. Ale poctivo odpracovaná. Očakávania divákov splnil, každý však cítil, že je to niečo iné ako napríklad na londýnskej olympiáde.“

Bolt zostáva atletickou jednotkou súčasnosti. Možno od neho ešte očakávať rekordy alebo sa sústredí na trojnásobné víťazstvá na budúcej olympiáde, prípadne i na svojich šiestych majstrovstvách sveta?

„Bolt sa chce sústrediť na víťazstvá. Myslím si, že rekordy na 100 alebo 200 metrov už ťažko prekoná. Môže však vyhrať na šampionáte v roku 2015 i na olympiáde 2016 v Riu zase v troch disciplínach a už ho nikto z histórie ako jasnú jednotku v dohľadnej budúcnosti nevymaže.“

V Moskve zaujali ukrajinský výškar Bondarenko a francúzsky trojskokan Tamgho. Možno predpokladať, že Boltovu rekordnú štafetu prevezmú skokani?

„Samozrejme, aj medzi ženami by mali atlakovať rekordy najmä žŕdkarky a výškarky. Všetko nasvedčuje tomu, že skokani by mohli tvrdiť muziku v najbližších rokoch. Vrhačské rekordy, okrem ženského kladiva, je takmer nemožné zlepšovať.“

Atletické čaro je vždy v tom, že sa objaví nečakané meno. Istým spôsobom bol ním aj strieborný Bolt na MS 2007, po ktorých nasledoval veľkolepý pekinský triumf. Máte pocit, že ste také spoznali aj v Moskve?

„Boli tam viacerí atléti, ktorých silu spoznáme o rok. Napríklad kanadský výškar Derek Drouin alebo Ayeanleh Souleiman z Džibuti, spomedzi šprintérov Brit Adam Gemili.“

Osobne ste zažili v Moskve veľký triumf vašej skupiny, ktorú manažujete. „Vaši“ atléti získali zlato a viacero skvelých umiestnení. Skúste bez skromnosti, akú zásluhu si pripisujete?

„Len malú, pomáhame v súťažiach, pri zháňaní sponzorov. Hlavná zásluha je v pretekároch a ich tréneroch. My pomáhame dopĺňať chýbajúce elementy, ale rozhodne patríme do podpornej časti celého kolosu starostlivosti o špičkového svetového atléta.“

V prípade triumfu oštepára Vítězslava Veselého nie je zrejme nepodstatné, že ste manažovali aj jeho trénera Jana Železného.

„Áno, kontakty a vzťahy sú výborné. Ale každý je iný, hoci musím priznať, že v niektorých veciach sa začína Víťa podobať na svojho slávneho kouča.“

Skúsme trebárs aj inak, akú zásluhu má na Boltových úspechoch manažér Ricky Simms?

„Ten má veľkú. Lebo sa podieľa aj na tréningu a keď je Usain v Európe, tak je vlastne jeho trénerom. Je s ním stále a všade. Ale to ani inak nejde v prípade takýchto celebrít.“

Česká atletika, ku ktorej máte dlhodobo veľmi blízko, zaznamenala senzačné úspechy. Kde sú korene triumfu, kedy ste cítili, že u susedov prídu aj takéto dni?

„Pozrite sa na početnosť aj kvalitu mládežníckych súťaží a národných šampionátov, na trénerov, ktorí majú skúsenosti. Darí sa im vychovávať z talentov na solídnej mládežníckej úrovni atlétov svetovej kvality. Nie sú to obrovské počty, ale veľmi dobré. Napríklad traja guliari vo finále svetového šampionátu. Dôkaz, že po skončení kariéry môže byť aj skvelý tréner ako v prípade guliara Stehlíka.“

Aj v slovenskej skupine máte dvoch finalistov – kladivára Marcela Lomnického a trojskokanku Danu Velďákovú. Bolo to ich maximum?

„Myslím si, že nie. Veľmi dobrý priemer, to áno. Ale keby skončili na úrovni osobných rekordov, mohli skončiť vyššie. Reprezentovali však so cťou.“

Dana Velďáková bola vo finále už na štvrtých majstrovstvách sveta. Ako pomáha takáto bilancia pri vybavovaní štartov trebárs na mítingy Diamantovej ligy?

„Áno, to je rozhodujúci moment, hoci nemusí vždy pomôcť. Napríklad naposledy v Štokholme organizátori stanovili, že bude len osem skokaniek. To znamená, že sedem najlepších a jedna domáca. Danka bola jedenásta. Jednoduchá matematika.“

Lucia Klocová z radostných dôvodov mamičky a Libor Charfreitag z nepríjemných (choroba i zranenie) na šampionáte neštartovali. Môžu sa ešte dostať do starej formy, v kladivárovom prípade aj medailovej?

„Verím, že obaja sa o rok, keď sú majstrovstvá Európy, vrátia v najlepšej forme.“

Atletika nie je športom extrémnych prekvapení najmä v európskych končinách. Slovensko dosiahlo v Moskve mierny nadplán, hoci bez medaily. Ako sa dá s takýmto výsledkom marketingovo pracovať?

„Ak to nie sú medaily, tak marketingovo veľmi zložito. U sponzorov, ak nejde o osobný záujem alebo priateľské vzťahy, zaberajú iba medaily. A v prípade atletiky na Slovensku ani to nemusí znamenať istotu.“

Myslíte si, že sa črtá, ale ešte sa neprejavil na Slovensku atlét či atlétka, ktorý sa stane niekým ako Peter Sagan – výsledkami i charizmou?

„Želal by som si to, no pri všetkej úcte k všetkým atlétom, zatiaľ takého nevidím. Lebo to by musel byť typ na víťazstvá v Diamantovej lige, aby sme to mohli porovnať s etapami Tour de France. Taký sa nečrtá, ale veľmi by to pomohlo.“