Zostanú neprekonaní?

Hranice atletických rekordov sú vysoko, no kde sú hranice ľudských možností, nevedia presne ani vedci.

Usain Bolt.(Zdroj: SITA/AP)

Ani jeden rekord. Moskovské majstrovstvá sveta v atletike históriu neprepisovali. Holandskí vedci vyrátali, že po roku 2060 sa tak už nestane nikdy. John Einmahl, profesor štatistiky a jeho bývalý študent Sander Smeets sa k výsledkom dopracovali po analýze výkonov od roku 1991 do 2008.

Čo bude o šesťdesiat rokov, nevieme, vedci sa však v predpokladoch hraníc ľudských možností zatiaľ väčšinou sekli. Človek nemusí byť akademik, aby si zrátal, že hranice niekde sú. Ad absurdum: nikto nezabehne sto metrov na sekundu ani maratón za hodinu.

Najstarší atletický rekord, beh Jarmily Kratochvílovej na 800 m v Mníchove 26. júla 1983 za 1:53,28 minúty oslávil nedávno tridsiatku. Dvadsaťpäť rokov a viac má ďalších deväť najlepších výkonov.

Bežci z inej planéty

Maratónsky strop mal byť 2:04,06 hodiny. Keňan Patrick Makau Musyoki zabehol v Berlíne v roku 2001 čas 2:03:38. Každá predpoveď má právo na omyl alebo je Keňan mimozemšťan.

Podobnú štúdiu ako Holanďania vypracovali v roku 2007 Francúzi. Šprintérovi na stovku dali hranicu 9,70 sekundy, pri rýchlejšom čase by sa mal „rozlámať“.

Ďalším z inej planéty je teda Usain Bolt. Na MS 2009 v Berlíne zabehol najkratší šprint za 9,58 sekundy, čo znamená priemernú rýchlosť takmer 37,5 km/h. Čosi ako cyklistický pelotón.

Jamajčan bežal na úseku medzi 60. a 80. metrom rýchlosťou 44,72 km/h. Pri svetovom rekorde jamajskej štafety na olympijských hrách v roku 2008, čo bolo 37,10 sekundy, namerali Asafovi Powellovi neskutočných 8,70 sekundy, rýchlosť 41,4 km/h. Rekord už neplatí, Jamajka bežala na olympiáde v Londýne za 36,84 s.

Vedci skúšali merať aj desaťmetrové úseky. Bývalému rekordérovi Mauriceovi Greenovi (v rokoch 1999 a 2000) a Boltovi (pri rekorde 9,69 s v roku 2008) namerali na desiatich metroch rýchlosť 43,9 km/h. Poznáme i pokusy s okamžitým, radarovým meraním – zaznamenali rýchlosť 48 km/h. Niektoré biomechanické štúdie uvádzajú, že človek môže na krátkych úsekoch dosiahnuť rýchlosť až 53 km/h.

Patrick Makau Musyoki.

Dobrý vietor do chrbta

Vedecké názory nie sú športovcom cudzie, ibaže nemôžu postihnúť najdôležitejší predpoklad rekordu, ktorý sa nedá nazvať inak ako šťastná chvíľa.

Príkladom nad príklady je Beamonov diaľkarský skok do 21. storočia z olympiády 1968 v Mexiku. Dodnes je synonymom niečoho športovo zázračného, hoci rekord už neplatí – o päť centimetrov ho posunul v roku 1991 jeho americký krajan Mike Powell (895 cm).

Dvadsaťdvaročný Beamon sa dostal na olympiádu posledným pokusom v domácej kvalifikácii, v ktorej skončil tretí. Prvý raz cestoval do zahraničia.

V Mexiku začínal skákať pred búrkou, keď je riedky vysokohorský vzduch ešte redší. Rozhodcovia, vidiac čierňavu nad štadiónom, hnali atlétov k rýchlym pokusom. Skákal hneď druhý, nemal čas špekulovať nad rozbehom a odrazil sa na milimeter presne.

Do chrbta mu duli presne povolené dva metre za sekundu. Doskočiská vtedy neboli pripravené na taký dlhý skok. Beamon dopadol na samotný koniec piesku. Odstredivá sila ho vyhodila dopredu. Aj optické meranie stačilo iba po 860 cm. Najlegendárnejší výkon histórie merali pásmom.

Maďarské tabuľky

Atletika pozná nielen Beamonov skok, ale aj Owensovu hodinku. Na univerzitných pretekoch v Ann Arbore (1935) prekonal za 55 minút svetové rekordy na 100 yardov, v diaľke (813 cm), 220 yardov, 200 metrov (20,3 s) i 220 y a 200 m cez prekážky. Na diaľkarské pokusy si „odskočil“ medzi behmi.

Takéto hviezdne chvíle nezohľadnia žiadne tabuľky. Ani pomerne objektívne, porovnávajúce rôzne atletické výkony. Vymyslel ich v Bulharsku narodený chlapík macedónskeho pôvodu, ktorý sa priženil do Maďarka (preto „maďarské tabuľky“) Božidar Spiriev.

Na čele je dvakrát Usain Bolt. Kraľuje jeho stovka za 9,58 sekundy (1374 bodov), za dvojstovku 19,19 má 1356 b. V druhom prípade iba o čosi prekonal českého oštepára Jana Železného pri rekorde 98,48 metra (1346 bodov). Ak by oštepár chcel predstihnúť Bolta, musel by hodiť takmer 101 metrov, maratónec zabehnúť trať za 1:58 hodiny (rekord je 2:03,59 h).

Čo by bolo keby

Atletické rekordy, najmä tie z osemdesiatych rokov, sú často predmetom napádania z neregulárnosti. Práve z tohto obdobia je najviac tých, ktoré trvajú dlho. Pravdaže, vtedy sa objavili prvé dopingové prípady, začali sa premyslené kontroly.

Stále neprekonaná halová svetová rekordérka vo vrhu guľou Helena Fibingerová (22,50 metrov z roku 1977) má na to vysvetlenie: „Čo bolo vtedy dovolené, je dnes zakázané.“ Nevyvrátiteľný argument. Špekulácia, že dnes by rekord neplatil, je možno logická, ale zbytočná, asi ako tá, že Pelé by za futbal dostával 100 miliónov a nie jeden.

Helena Fibingerová.

Lepší sa ešte nenarodil

Oštepár už hodil vyše sto metrov. Nemec Uwe Hohn dosiahol v Berlíne roku 1984 výkon 104,80 metra. Bola to už z hľadiska bezpečnosti diaľka ohrozujúca ostatných atlétov, ba dokonca divákov. Nestačí na ňu normálny štadión futbalových rozmerov s atletickou dráhou.

Medzinárodná federácia preto posunula ťažisko náčinia tak, aby boli hody kratšie. Ibaže Jan Železný prekonal 98,48 m. Český fenomén viackrát spomínal, že na ideálny hod čakal celý život, a asi sa ho ani nedočkal. Na otázku, či myslel na sto metrov, neodpovedal, bolo však na ňom poznať, že áno. Ďalší vrhač typu Železného sa zatiaľ nenarodil.

Multirekordéri

Žŕdka je technicky jedna z najnáročnejších disciplín. Časom sa menil materiál na výrobu žrdí cez bambus, kov, katapultujúce (ohybné) materiály. Keď nastúpil laminát, v rokoch 1963 – 1970 utvorili pretekári až jedenásť najlepších výkonov histórie.

Táto disciplína má aj multirekordérov. Ukrajinec Sergej Bubka prekonal svetový rekord 35-krát (najlepšie 615 cm v hale, vonku 614 cm), dva razy v Bratislave (585 cm v roku 1984, 605 cm v roku 1988).

Prišiel aj na takzvanú salámovú metódu, je to odkrajovanie naopak – pridávanie. Ak mal šancu, dal si postaviť latku vždy o centimeter vyššie ako bol jeho svetový rekord.

Toto odpozorovala aj Ruska Jelena Isinbajevová, ktorá posunula svetový rekord 28-krát.

Jarmila Kratochvílová.

Pravdou je výkon

Atletika rekordy potrebuje, tie sú strašne vysoko. Nie však až tak, aby bol koniec. Narodil sa Bolt, osemstovkár Rudisha, ktorý v tejto sezóne nesúťažil, rezervu majú aj vytrvalci, potenciál ukazujú skokani.

Zamýšľanie sa nad hranicami je zaujímavé, ale nikto nič stopercentne nevymyslí. Na stovku je po novom – 9,40 s, povedal Bolt a vedci to už len potvrdili. Nebolo to naopak. Pravdou je vždy výkon športovca.

Najstaršie rokordy

26. 7. 1983 Jarmila Kratochvílová (ČSSR) 1:53,28 800 metrov

6. 10. 1985 Marita Kochová (NDR) 47,60 400 metrov

6. 10. 1985 štafeta NDR 41,37 4x100 metrov ženy

6. 6. 1986 Jürgen Schult (NDR) 74,08 m disk

30. 8. 1986 Jurij Sedych (ZSSR) 86,74 m kladivo

7. 6. 1987 Natalija Lisovská (ZSSR) 22,63 m guľa

30. 8. 1987 Stefka Kostadinová (Bulh.) 209 cm výška

16. 7. 1988 Florence Griffith-Joynerová (USA) 10,49 s 100 metrov

20. 8. 1988 Jordanka Donkovová (Bulh.) 12,21 s 100 metrov cez prek.

24. 9. 1988 Jackie Joyner-Kerseeová (USA) 7291 sedemboj

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 565
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 043
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 526
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 574
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 530
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 894
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 463
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 644
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 454
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 186

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOLNÝ ZEMPLÍN KORZÁR

Smer na východe už oslavuje MDŽ. Zabáva vtipmi o svokrách

Nikto nespomínal ističe, ceny elektriny, ani dôchodky.

Neprehliadnite tiež

To, čo Budaj zvládol, by iného zlomilo. Tampa ho nerozhádže, tvrdí Filc

V minulosti stratil vieru, že môže vyhrávať zápasy. Teraz patrí k najlepším brankárom v NHL.

Ako nevypadnúť z Premier League? Treba nosiť oranžové okuliare

Malý anglický klub Bournemouth hľadá netradičné spôsoby, ako zlepšiť výkonnosť svojich hráčov.

Sagan dosiahne väčšie veci ako Boonen ci Cancellara, myslí si belgický odborník

Je na bicykli taký hravý. Je darom z nebies pre cyklistiku, tvrdí belgický spolukomentátor José De Cauwer.

Ramos o sťažnostiach Piquého: Ak by to robil Messi, bol by som prekvapený

Real Madrid zdolal počas víkendu Villarreal. Podľa obrancu FC Barcelona neprávom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop