Legenda Kravárik: Nie som Grék, ani ním nikdy nebudem

Tomáš Prokop|23. sep 2013 o 23:02

Bojím sa, že vám už ani neodpoviem poriadne po slovensky, začal rozhovor ANDREJ KRAVÁRIK. Legenda slovenského a gréckeho volejbalu sa vrátila k našej reprezentácii.

Napriek veľkým úspechom a skvelej kariére pôsobí Andrej Kravárik skromne a teší sa, že môže pomáhať ako asistent pri slovenskej reprezentácii.

Ako ste spokojný s vystúpením tímu v základnej skupine šampionátu?

„Na pár výnimiek sme spokojní. Chalani hrajú na to, na čo majú. Veľmi nás mrzia dva tesné sety s Francúzskom, ktoré nás mohli posunúť ďaleko. Celkovo je to však tak, ako sme si predstavovali. Teší ma, že sa chytili mladí hráči.“

Najväčšou hviezdou nášho súčasného volejbalu je Lukáš Diviš. Ako veľmi chýba?

„Chýba nám dosť. Povedal by som, že Lukáš je tretinou tímu. Je to výborný hráč, ktorý sa sám vypracoval medzi najlepších na svete. Predsa len je dvojnásobným víťazom Ligy majstrov. Nesmieme však zabudnúť ani na nahrávača Branislava Skladaného, ktorý je skrytým lídrom reprezentácie. Ale mal starosti so štátnicami. Bez nich dvoch sme oslabili tím o päťdesiat percent. Aj tak ma teší, že sa chytili ďalší hráči.“

V osemfinále náš tím čaká najväčší favorit Rusko. Ako vidíte postupové šance?

„Vrátim sa trošku do rokov, keď som hrával za reprezentáciu ja. Na majstrovstvách Európy 1997 sa nám podarilo Rusov zdolať. Je to presný obrázok. Aj Rusi boli o dva, tri stupne vyššie ako my. Tiež sú to však hráči, ktorých dojčila mama ako nás. Nie sú to stroje, Nemci ich zdolali tri nula. Dá sa s nimi hrať, ale musíme hrať nadštandardne na deväťdesiat percent. Vtedy máme šance. Ak na podobný tím zatlačíte, prejaví sa na nich stres a všetko je otvorené. Bolo to vidieť, keď sme hrali proti Poliakom, kde nám chýbalo úplne máličko k lepšiemu výsledku.“ ((piano))

Reprezentácia podáva dlhodobo dobré výkony, ale slovenská liga má slabú úroveň. Ako to zlepšiť?

„V prvom rade by sme potrebovali silného sponzora. Bolo by to super. Keď sa vrátim do Grécka. Stačí, aby si kluby mohli zabezpečiť dvoch cudzincov a dobrí Slováci by sa mohli vrátiť do ligy. Boli by pri rodinách, mali by pohodu a reprezentácia by mala z čoho viac vyberať.“

Národný tím prežíva najlepšie obdobie v ére samostatnosti. Nemrzí vás spätne, že tím okolo vás, Richarda Nemca, Diviša staršieho či Kardoša nedosiahol podobné úspechy?

„Neviem čím to bolo, takto rýchlo mi to nenapadne. Museli sme však začínať od nuly. Po rozdelení Česko–Slovenska sme museli bojovať vo všelijakých predkvalifikáciách. Trvalo nám to štyri roky. Bolo to ťažké.“

V Grécku pôsobíte takmer dvadsať rokov. Čo bolo impulzom k návratu do slovenskej reprezentácie?

„Emanuele Zanini vtedy odchádzal z rodinných dôvodov. Bol som ešte hráčom, keď mi zavolal Štefan Chrtiansky, či mu nechcem robiť asistenta. Bola to neskutočná ponuka, keby som to odmietol, vyčítal by som si to do konca života. Ako hráč som končil kariéru, preto som sa veľmi potešil, že budem pracovať so slovenským tímom.“

V Grécku ste boli hviezdou Iraklisu Solún. Pred dvoma dňami ste prijali trénerskú ponuku jeho hlavného rivala Arisu. Ako to vnímajú fanúšikovia?

„Napätie tam bude vždy. Ale neprajníkov treba ignorovať. To patrí k tomu. Situácia je iná. V Iraklise som začal ako tréner tímu, ktorý nemal nič. Ostali tam traja ľudia, s ktorými sme to dávali dokopy. Napriek tomu, že sme nemali peniaze, sa nám podarilo udržať ligu. Za celý rok som dostal 330 eur. Dlhov bolo postupne také množstvo, že klub preradili do druhej ligy. Odvtedy sa mi nikto neozval, či chcem pokračovať. Preto som prijal ponuku Arisu, ktorý sa mi jediný ozval, predsa len, potrebujeme z niečoho žiť.“

Ako vyzerá momentálne celková situácia v Grécku?

„Je to presne tak, ako to bolo kedysi, len to je všetko kontrolované. Nastali zmeny v štátnej správe. Médiá situáciu preháňajú. Dávajú navonok informácie, ktoré nie sú pravdivé. Čo sa napríklad týka dôchodkov, tak tie mali veľké len ľudia zo štátnej správy, ale ostatných 85 percent obyvateľov žije tak ako na Slovensku. Na dnešný stav dopláca najchudobnejšia časť obyvateľstva, keďže všetko zdraželo o štyristo percent. Po čase sa to môže zlepšiť, ale musia prísť investori, lebo ľudia povyberali z bánk peniaze a boja sa.“

V Grécku ste dvadsať rokov, beriete ho ako prvý alebo druhý domov?

„Stále ako druhý. Ja som sa v Grécku nenarodil, nemám tam žiadne korene. Že som si tam našiel prácu a stal som sa obľúbeným, je druhá vec.“

Uvažujete nad tým, že by ste sa vrátili s rodinou na Slovensko?

„To neviem. Záleží, kde budem robiť. Dôležité je, aby dcéra doštudovala strednú školu, keďže má šestnásť. Potom uvidíme, kam pôjde, lebo chcela by hrať v Taliansku. Uvidíme, ako to bude.“

Dcéra rozpráva po slovensky?

„Áno, doma sa rozprávame len po slovensky. Máme satelit, kde chytáme slovenské programy, lebo grécke sa nedajú pozerať.“

Keď ste začali reprezentovať Grécko, aký to bol pocit na olympiáde. Spievali ste ich hymnu?

„Ja nie som Grék, vždy budem Slovák. Keď počujem slovenskú hymnu, tak to preciťujem, v Grécku to až tak neprežívam. Som rád, že ma zobrali medzi seba. Chcel som im to vrátiť dobrými výkonmi, čo sa celkom podarilo. Aj keď sme to na olympiáde v Aténach pokazili. Veľkú vďaku majú aj Slováci za to, že mi vyšli v ústrety a povolili mi splniť si olympijský sen.“

Olympionici dostávajú v Grécku naďalej doživotnú rentu?

„Existuje to, ale kritériá sa upravili. Už to nie sú olympionici do ôsmeho miesta, ale medailisti. Ale nedostávate peniaze len tak. Štát vám zaručí po konci kariéry prácu v štátnej správe. Mohol som byť policajtom, ale nemohol som športovať a popritom pracovať. Musel som sa rozhodnúť pre jedno. Papiere mi najprv schválili, ale chýbala mi pečiatka z parlamentu.“

Čaká ich favorit

Volejbalistov čakajú v play off olympijskí víťazi a favoriti majstrovstiev Európy Rusi.

GDANSK. Sobotňajšie víťazstvo nad Tureckom zabezpečilo slovenským volejbalistom na európskom šampionáte postup zo základnej skupiny.

V poslednom zápase proti domácim Poliakom išlo iba o to, či budú ich súpermi Rusi, alebo Bulhari.

Škoda prvého setu

Slováci boli v úvodných dvoch setoch lepším tímom. Ľutovali hlavne koniec prvého, ktorý tesne prehrali 24:26, druhý vyhrali výraznejšie 25:20.

„Škoda prvého setu, ten sme im mali zobrať. Na Poliakov sme určite mali. Trénerovi Anastasimu po tom vyšli striedania, ako nám proti Turkom,“ uviedol blokár Tomáš Kmeť.

„V rozhodujúcich momentoch sme neboli takí drzí ako proti Turkom. Ukázali sme to až na konci štvrtého setu, keď už bolo neskoro,“ povedal smečiar Matej Paták.

V druhom a treťom sete sa Poliaci skoncentrovali na smeči a stretnutie vyhrali 3:1. „Hralo sa nám dobre. Najviac ma mrzí, že úžasné pasáže striedame s katastrofálnymi, ktoré nám prehrajú zápas,“ hovoril smečiar Štefan Chrtiansky ml.

„Poliaci neboli vo svojej koži. O to viac prehra mrzí. Atmosféra bola úžasná. Takúto plnú halu nemáte možnosť často vidieť. To sme si užili,“ hodnotil nahrávač Juraj Zaťko, ktorý mal opäť lepšie momenty ako skúsený Masný.

Chcú hrať na 150 percent

V utorkovom play off o 17.00 h čaká na Slovákov najväčší favorit Rusko, ktoré skončilo prekvapujúco druhé v skupine D.

Rusi hrali posledný prípravný zápas pred turnajom proti Slovákom a suverénne zvíťazili 3:0.

„Musíme hrať na stopäťdesiat percent, aby sme mali šancu proti Rusom. Myslím si, že sú zdolateľní, čo nám ukázali Nemci, ktorí ich porazili tri nula,“ hovoril Paták.

„Ak budeme hrať ako v prvých dvoch setoch proti Poliakom, máme šancu. Je dobré, že sme s nimi hrali v príprave. Mohli sme ich hru okúsiť naživo, je to lepšie ako to vidieť len v televízii,“ dodal Kmeť.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Volejbal»Legenda Kravárik: Nie som Grék, ani ním nikdy nebudem