Lauda pochopil, prečo sa mu ľudia roky otáčali chrbtom, až keď uvidel film

Miloslav Šebela|18. okt 2013 o 13:00

Film Rivali baví aj tých, čo si nepamätajú nehodu Nikiho Laudu a nesledujú formulu 1.

Smrteľné nehody vtedy nebývali zriedkavé. V 70. rokoch sa na pretekoch formuly 1 zabilo dvanásť pretekárov a Niki Lauda by bol trinásty, keby ho súperi vytiahli z horiaceho vraku o pár sekúnd neskôr.

Nehoda

Stalo sa to 1. augusta na nebezpečnej trati v nemeckom Nürburgringu. Lauda chcel preteky bojkotovať. Myslel na bezpečnosť, riziko bolo podľa neho veľké. Súperi ho však prehlasovali.

Pamätná nehoda sa stala hneď v druhom kole.

Stratí kontrolu nad monopostom, naráža do bariéry vedľa trate rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu. Stena ho odrazí späť na trať, auto vzbĺkne a vybuchne, pričom mu odhodí prilbu. Vrak ešte úplne nestojí, keď doň naráža ďalšie vozidlo.

Pri trati v tých časoch neboli žiadni zdravotníci, proti čomu Lauda protestoval, a tak sú pri ňom prví súperi. Na YouTube sa dá vidieť, ako Guy Edwards, Harald Ertl a najmä Arturo Merzario najprv hasia plamene, rozopínajú pásy a Laudu vytiahnu.

Sanitka prichádza až po niekoľkých minútach, počas ktorých sa Lauda ešte postaví na vlastné nohy a komunikuje.

Oheň mu zohavil tvár, ktorá navždy zmenila jeho podobu. Najviac však utrpeli pľúca. Sú takmer celé spálené, do tela sa nedostáva kyslík a v nemocnici Lauda upadá do kómy. Niekoľko dní bojuje o život. Ako vieme, úspešne.

Rivali

„Vyzerám, že som pod tlakom? Som majstrom sveta a som na ceste stať sa ním opäť. Hunt mal možnosť vyhrať, ale nie je to také jednoduché. Musíte mať silnú vieru, aby to bolo možné.“ Tieto slová hovorí Lauda vo filme Rivali pár týždňov po nehode, pripravený bojovať o titul. Film nepreháňa. Na štarte bol už 42 dní po nehode.

Napínavý príbeh sezóny 1976 môže pokračovať. A ako hovorí film, je to hlavne príbeh dvoch rivalov. Niki Lauda obhajoval majstrovský titul a ešte aj po nehode a prestávke mal veľké šance stať sa majstrom opäť.

Proti nemu jazdil Brit James Hunt, druhý favorit na celkové víťazstvo. Kým Lauda je metodický a ctižiadostivý, Hunt je jeho pravý opak. Rakúšan študoval trať, skúšal optimálne nastavenia auta, vŕtal sa v detailoch. Chcel mať veci pod kontrolou a snažil sa pre to urobiť maximum. Bol čerstvo ženatý, mal malého syna a viedol usporiadaný život.

Hunt sa spoliehal skôr na intuíciu, bol emotívny a rád si užíval. Drogy a alkohol z neho robili rockovú hviezdu, ktorá si aj pred koncertom dopraje sex, ibaže tým koncertom bývali preteky, v ktorých išlo o život.

Hunt sa chválil, že počas života mal sex s viac ako päťtisíc ženami a na pretekárskom overale mal hneď vedľa loga sponzora vyšité motto: „Sex – raňajky šampiónov“.

„Bol som veľmi mladý, keď som s tímom vstúpil do formuly 1,“ spomína pre Independent milionár Alexander Hesketh. Hunt v jeho tíme odjazdil dve sezóny. Ich súčasťou boli veľké párty.

„V ostatných tímoch boli ľudia o dvadsať – tridsať rokov starší. James mal 24, ja 22. Boli sme slobodní a tak ostatným pripadalo divoké všetko, čo sa u nás dialo.“

Strach

Lauda mal pred nehodou v šampionáte veľký náskok, prestávka mu z neho však poriadne ukrojila. Navyše organizátori ho najprv nechceli pustiť na štart talianskej veľkej ceny. „Mal som povolenie od lekárov. Všetky testy som splnil. Videl som, počul som, mohol som šoférovať, ale organizátori ma nechceli pustiť. Dokola mi opakovali to isté. To ma dosť zlomilo.“

Do tréningu ho nakoniec pustili. Keď však sadol do monopostu, prepadol ho strach a úzkosť. „Nevedel som a pohnúť. Triasol som sa. Prešiel som jeden okruh najpomalšou rýchlosťou a musel som vystúpiť. Nevedel som si predstaviť, že by som mal súťažiť.“

Vrátil sa do hotela. Bolo jasné, že ak nebude môcť ďalej jazdiť, s kariérou navždy skončí. Sám odmietal akékoľvek odďaľovanie. Hoci v tíme mali zaňho náhradníka. Lauda tvrdil, že nemalo význam čakať a špekulovať. Ak mal ďalej jazdiť, chcel to vedieť čo najskôr.

Keď sa v sobotu vrátil na kvalifikáciu, snažil sa absolútne na nič nemyslieť. „Dlho som premýšľal, z čoho ten strach plynie a dospel som k záveru, že musím prestať vnímať okolie. Zabudnúť, čo sa deje okolo. Sústredil som sa iba na základné veci – na vnímanie trate a auta. Nič iné neexistovalo a zrazu som zistil, že mi to ide.“

Z jazdcov Ferrari dosiahol najrýchlejší čas a v pretekoch skončil štvrtý.

Okolie však nedokázalo prijať jeho zohavenú tvár. Pohľad naňho bol strašný. Bez ucha, so spálenou tvárou pripomínal démona.

„Keď som sa po nehode vrátil, vycítil som, ako sa ľudia odo mňa odvracajú. Nedokážu sa mi pozrieť do očí. Nevedel som to pochopiť a ranilo ma to. Ja som si na svoj výzor zvykol. Pozeral som sa na seba často. Až vo filme, keď som uvidel scénu, kde ma prvý raz Hunt stretne po nehode, som sa až zľakol. Preboha, to som vyzeral až tak zle? Vtedy som si uvedomil, prečo sa mi ľudia otáčali chrbtom.“

Finále

Pred poslednými pretekmi sezóny bol Lauda k titulu majstra sveta bližšie o tri body. Na trati v Japonsku zúril neuveriteľný lejak. Organizátori nechceli preteky zrušiť, prišli by o peniaze z televíznych práv. Jazdiť v takých podmienkach však bolo šialené. Lauda po dvoch kolách odstúpil, nechcel riskovať. Hunt vybojoval tretie miesto. Majstrom sveta sa stal o jeden bod.

„Mrzí ma to, že to takto dopadlo a že sa jazdilo v katastrofálnych podmienkach. Niki by si titul zaslúžil, ale aj ja som po ňom veľmi túžil. Prial by som si, aby sme ho mohli mať obaja,“ vravel Hunt po tom, ako sa stal šampiónom.

Hoci film vykresľuje oboch od úvodu ako veľkých rivalov, v skutočnosti to nebol žiadny boj na život a na smrť. Poznali sa už z predchádzajúcich rokov, keď súťažili vo formule 3 a mali priateľský vzťah. „Vychádzali sme spolu dobre. Bol to skvelý pretekár. V mnohých ohľadoch sme boli rovnakí,“ spomínal Lauda pre Guardian. „Raz som uňho doma strávil noc. Nebojte sa, nespal som s Jamesom. Boli sme vtedy uňho štyria.“

Bezpochyby však bol Lauda oveľa lepším jazdcom ako Hunt. Rakúšan sa stal šampiónom F1 ešte dvakrát. Hunt už nikdy a o tri roky ukončil kariéru vo fomule 1.

Lauda s filmármi na spracovaní spolupracoval a prispel k tomu, že film verne zobrazuje mnohé detaily. Nehodu dokonca natáčali na tom istom mieste, kde sa stala a vo filme účinkuje aj formula, v ktorej Lauda v roku 1976 skutočne súťažil.

„Je to výborný film. Škoda, že tu James už nie je, veľmi by sa mu páčil,“ vraví. Hunt zomrel pred dvadsiatimi rokmi na infarkt, len pár rokov potom, čo prestal piť a fajčiť.

„Je ťažké nájsť správny pohľad na to, čo Lauda dokázal,“ vraví herec Daniel Brühl, ktorý ho hrá vo filme. „Snažíte sa nájsť vo svojom živote podobné momenty, ale zistíte, aké komické to porovnanie je. Aj tým, ako sám analyzoval strach, mi pripadá, že ani nie je človekom.“

Ako si Lauda spomína na nehodu (rozhovor pre SME z roku 2012)

Vašu kariéru poznačila nehoda na Nürburgringu, kde ste takmer prišli o život. Váš návrat však bol nečakane rýchly.

„Musel som si vybrať. Buď sa vrátim čo najrýchlejšie, alebo skončím. Načo to odďaľovať. Nemalo to žiadny význam. Ak by som bol polovičný, nemalo zmysel ďalej jazdiť.“

Aké to bolo, keď ste sa prvý raz na pretekoch posadili do auta?

„Bol to najťažší moment kariéry. Pri prvom tréningu pred Veľkou cenou Talianska som ostal ako paralyzovaný. Akoby som narazil do steny, ovládol ma strach. Nedokázal som sa pohnúť. Slimačím tempom som odjazdil jeden okruh. Viac som nezvládol. Musel som hľadať cestu, ako sa ho zbaviť. Snažil som sa na nič nemyslieť. Len na to, ako sám vediem vozidlo. Nič iné som si nepripúšťal. Súperov, rýchlosť, nič. Izoloval som svoju pozornosť len na jednu vec. Postupne som tieto bariéry prekonal a v pretekoch som skončil štvrtý.“

Už nikdy ste sa potom nebáli?

„Trvalo mi to možno štyri, päť pretekov, kým som získal rovnaké nasadenie ako pred nehodou, ale strach som už nemal.“

Ako by teda mali ľudia bojovať so svojím strachom?

„Musíte zistiť, z čoho plynie. Čo je jeho zdrojom a vyrovnať sa s tým. Vytesniť to.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Motorizmus»Lauda pochopil, prečo sa mu ľudia roky otáčali chrbtom, až keď uvidel film