Plážový volejbal nie sú len slnko a bikiny, ale aj fialové prsty

Dominika Nestarcová a Natália Dubovcová tento rok vybojovali na svetovom šampionáte výborné deviate miesto.
Dominika Nestarcová a Natália Dubovcová tento rok vybojovali na svetovom šampionáte výborné deviate miesto. (Autor: Pavol Uhrin)
Tomáš Prokop|18. okt 2013 o 15:42

Zápasy sa hrajú, aj keď sú iba štyri stupne, vraví Dominika Nestarcová, ktorá spolu s Natáliou Dubocovou prežíva najlepšiu sezónu v kariére.

Neporiadok, smrad a kurty v meste nepríjemne prekvapili slovenské plážové volejbalistky na grand slame v Sao Paule. Napriek tomu však pre ne ostáva Brazília snom, hlavne pre olympijské hry v Riu 2016.

BRATISLAVA. Každý si myslí, že plážový volejbal je piesok, teplučko, bikiny, pláž a pohoda. Ale nie je to len o tom.

„Minulý rok sme hrali v Berlíne, keď padali krúpy a nikomu to neprekážalo. Hrá sa za každého počasia. Raz sme hrali v Rakúsku, boli štyri stupne, po zápase som mala fialové prsty,“ hovorí Dominika Nestarcová, ktorá sa spolu s Natáliou Dubovcovou presadila tento rok medzi svetovou špičkou.

„Nie je to len slnko a bikiny, musíte hrať za každého počasia, keď je zima, sedíme zababušené v zimných bundách a čapiciach. Potom dáme na seba termo a hráme,“ dodáva sympatická Pezinčanka.

Slovenské plážové volejbalistky sú pred posledným podujatím ročníka v Číne na štrnástom mieste svetového rebríčka. Najlepšie výsledky dosiahli v Ríme a Kalifornii, kde skončili na piatej priečke a na svetovom šampionáte deviate. Úspešne dopadli aj pred pár dňami v brazílskom Sao Paule, kde boli deviate.

„Výsledok zo Sao Paula je pozitívny, ale inak sme boli sklamané. Vôbec to nemalo parametre, aké sme od Brazílie čakali. Bol tam neporiadok, zapáchalo to tam a kurty boli v meste, nie na pláži. Rozprávali sme sa aj s domácimi hráčkami, ktoré nechápali, že to nedali na jednu z krásnych pláží. V prvých dňoch nebola ani poriadna atmosféra, až v play off,“ dodala Nestarcová.

volejbalistky_res.jpg

Bez MS vo futbale

V Brazílii podľa Slovenky nebolo ani cítiť, že už budúci rok usporiada majstrovstvá sveta vo futbale a o tri roky olympijské hry.

„Nebol tam ani jeden bilbord futbalistu. Čo sa týka olympiády, o tej nás informovali len na krátkom brífingu, kde nám predstavili ženu, ktorá má na starosti organizáciu.“

Problémy mali aj s cestovaním, keď im presun z hotela na kurty trval aj vyše hodiny, hoci boli vzdialené sotva pätnásť minút. „Cestovanie bolo hrozné, ale zasa sme sa nemuseli báť o bezpečnosť, na čo nás upozorňovali vopred. Chodili sme pešo po ulici a nemuseli sme sa báť.“

Napriek tomu Brazília ostáva pre Nestarcovú najväčšou volejbalovou krajinou. „Zážitky mám spred roka, keď sme tu boli prvýkrát. Brazílčania žijú na plážach, majú skvelé, že môžu trénovať stále vonku vo vetre. Je to iné ako v hale. Majú silnú vlastnú tour a na svete štartujú štyri páry len preto, že to je obmedzené na krajinu.“

Opadol stres

Slovenky prežívajú zlomovú sezónu aj z toho hľadiska, že už nemusia hrávať kvalifikácie a definitívne sa presadili medzi najlepšie. „Rozdiel je v tom, že už nemáme taký stres. Je to iné, keď niekam idete s obavou, že po zápase môžete ísť domov. Predsa len v skupine môžete napraviť aj prehraný duel. Pomohlo nám to veľmi psychicky.“

Pri pohľade na ich výkony trochu zamrzí, že sa to nepodarilo o rok skôr, keď bola olympiáda. Tá ostáva pre naše reprezentantky najväčším snom a cieľom.

„Vôbec nie je jasné, koľko dvojíc do Ria postúpi. Ale olympiáda je cieľ. Vidno ako fanúšikovská základňa stúpla našim českým kamarátkam Kolocovej so Slukovou, ktoré skončili v Londýne piate. Tiež by sme to chceli zažiť.“

Okrem hier túžbou ostáva aj hra o medaily na niektorom turnaji zo Svetovej série. „Dvakrát sme k tomu boli tento rok veľmi blízko. Do semifinále sa dá postúpiť a myslím si, že by sa nám to mohlo podariť. Keby som chodila na turnaje s tým, že chcem skončiť deviata, tak by to nebolo dobré. Aj keď vo svetovej konkurencii je aj deviate miesto výborný výsledok,“ dodala Nestarcová.

Chýba im stály tréner

Úspešný rok priniesol tiež väčšiu pozornosť médií. Priznávajú, že niekedy sa zasmejú nad tým, čo o nich napíšu.

„Fotenie a titulky typu sexi volejbalistky mi neprekážajú, niekedy je aj zlá reklama, reklamou. Kým nezavádza, tak mi to neprekáža. Hlavne nech sú tam aktuálne fotky, a nie nejaké spred piatich rokov zo zvolenského kúpaliska,“ pokračuje Nestarcová. Po stránke zabezpečenia sa naše najlepšie plážové volejbalistky nesťažujú, ale zišiel by sa im stály tréner.

„Natáliin otec Miloš Dubovec pre nás robí veľmi veľa vecí. Manažuje, vybavuje, ale má vlastnú prácu, a preto by sme potrebovali viac trénera, ktorý by sa mohol venovať len koučovaniu. Jasné, že nie je tiež najlepšie, že musíme stále cestovať za sparingpartnermi na tréning do zahraničia, ale to sa inak nedá.“

Cez víkend čaká na Nestarcovú s Dubovcovou posledný turnaj v čínskom Xiamene, Chcú postúpiť zo skupiny.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Halové športy»Volejbal»Plážový volejbal nie sú len slnko a bikiny, ale aj fialové prsty