Kde sú hranice rekordov v športe? Vedci už to vyrátali

Vedci vyrátali, že po roku 2060 už nikto žiadny športový rekord neprekoná. Hranice možností ľudského tela už budú dosiahnuté.

Jamajčan Usain Bolt sa teší v cieli zo zisku zlatej medaily v behu na 200 metrov na atletických majstrovstvách sveta v kórejskom Tegu 3. septembra 2011(Zdroj: TASR)

John Einmahl, profesor štatistiky a jeho bývalý študent Sander Smeets sa k výsledkom dopracovali po analýze výkonov od roku 1991 do 2008. Vývoj však ukazuje, že aj najvedeckejšie prognózy sú v športe iba veľmi orientačné.

Maratónsky strop mal byť 2:04,06 hodiny. Etiópčan Haile Gebreselassie ho bežal za 2:03,59 a hovorí, že sa chce dostať k 2:02 hodiny.

V roku 2007 vypracovali podobnú štúdiu aj Francúzi a jej výsledok bol, že človek nemôže zabehnúť stovku pod 9,70 sekundy. Každá predpoveď má právo na omyl, skôr je to zaujímavé dobrodružstvo.

Čo bolo a čo bude?

Štúdia Holanďanov je odvážna, ale nie nemožná. Vieme si vôbec predstaviť, čo bude v roku 2060? Nevieme. Iste však vieme, čo bolo v roku 1960, pred päťdesiatymi rokmi. Nebol tartan ani laminátové ohybné žrde (prvý rekord – 483 cm – s takou dosiahol Američan Don Bragg 20. mája 1961).

Najdlhšia ženská trať bola stále 800 metrov. Ak by niekto vyslovil „maratónkyňa“, vyhlásili by ho za blázna. Neexistovala ani elektronická časomiera a štartér určil predčasné vybehnutia „iba“ podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Čiže zavše omylne ako u každého rozhodcu. Nič mu nesignalizovalo hranicu 0,101 m/s, ktorá považuje štart za regulárny.

foto1.jpg

Armin Hary (s trojkou na chrbte) beží na škvarovom povrchu stovku za desať sekúnd – 21. júna 1960
FOTO - TASR

Prvých 10 sekúnd a zázračný štart

Prvý uznaný svetový rekord za rovných desať sekúnd patrí nemeckému šprintérovi Arminovi Harymu. Zabehol ho 21. júna 1960 v Zürichu a meralo sa, prirodzene, ručne (bežný prepočet oproti elektronike je o 0,2 sekundy horší čas).

O tri mesiace vyhral tento útly Nemec na olympiáde v Ríme. Je legendou šprintu s danosťou, ktorej sa hovorilo „dokázať vbehnúť do výstrelu“. Dnes už nemá význam špekulovať, že v súčasnosti by jeho vybehnutia boli pravdepodobne porušením pravidiel.

Na tej iste olympiáde vyhral na slávnej Via Appia maratón vtedy celkom neznámy, naboso bežiaci Etiópčan Abebe Bikila. Bol prvým africkým víťazom na OH, ktorý mal predkov z tohto kontinentu.

Bikila prebehol trať 42 kilometrovú trať za 2:15:16 h. Súčasný svetový rekord žien drží rodáčka z anglického Chesteru Paula Radcliffeová. V Londýne 13. apríla 2003 šokovala svet časom 2:15:25 h.

V čase Bikilovho triumfu nikomu nenapadlo zaoberať sa výhodnými genetickými danosťami športovcov z jeho rodiska, náhornej plošiny Mount Ripley, ktorá sa rozprestiera medzi Keňou a Etiópiou. Začalo sa o tom hovoriť až o osem rokov neskôr, keď vo vysokohorskom Ciudad de México na dlhých tratiach brali medaily zväčša Keňania, ale aj Etiópčania či Tunisan.

Kenské verzus dánske deti

Niečo o tom iste vedel britský tréner John Velzian. Po získaní nezávislosti v roku 1963, ho prezident Kene Jomo Kenyatta pozval, aby pomohol vytvoriť funkčný školský systém v novej krajine. Išlo o vedomosti, ktorým dlho nikto nevenoval väčšiu pozornosť.

Na stredných i dlhých tratiach víťazili stále Európania, Briti, Škandinávci, Rusi či Taliani. Postupne ich však Afričania predstihli a dnes je rozdiel priepastný (miernou výnimkou je maratón).

Už v tomto storočí pozval jeden dánsky športový klub na mesačné sústredenie kenských žiakov z 4,4­-miliónového národa (kmeňa) Kalenjinov z oblasti Great Rift Valley. Títo chlapci už vyrástli vo veľkomestskom Nairobi a vôbec nespĺňali romantické predstavy o behaní maličkých Afričanov do školy a späť, ako to opísal Ernest Hemingway v knihe Zelené pahorky africké:

„Išli sme džípom dobrých desať kilometrov. Sprevádzal nás desaťročný chlapec s veľkou školskou taškou. Pridávali sme plyn, uberali. On bežal stále vedľa nás. S úsmevom od ucha k uchu.“

V Dánsku sa zišli priemerne športovo nadané veľkomestské deti z Nairobi a dánskej Kodane. Na konci sústredenia behali Afričania o tri triedy lepšie a rýchlejšie než európske deti. Zistilo sa, že ich svalstvo od kolien dole spotrebuje oveľa menej kyslíka a preto sa neunavia tak rýchlo ako ostatní.

Téma číslo 1 – šprint

Šprint na sto metrov je momentálne najdiskutovanejšou témou, čo je človek schopný zabehnúť. Svetový rekord Usaina Bolta je 9,58 sekundy, čo znamená priemernú rýchlosť takmer 37,5 km/h.

foto2.jpg Čosi ako cyklistický pelotón. Jamajčan bežal na úseku medzi 60 a 80 metrom rýchlosťou 44,72 km/h.

Na nedávnych majstrovstvách sveta v Dägu šprintovala jamajská štafeta (Carter, Frater, Blake, Bolt) vo svetovom rekorde 47,04 sekundy – 38,9 km/h. V tomto behu sa iba jeden úsek beží zo štartovacích blokov, ostatných bežcov už nezdržuje výstrel. Pri predchádzajúcom svetovom rekorde Jamajky (na OH 2008 – 37,10 s) namerali Asafovi Powellovi (tomu odovzdával kolík Bolt) neskutočných 8,70 sekundy, rýchlosť 41,4 km/h.

Vedci skúšali merať aj desaťmetrové úseky. Bývalému rekordérovi Mauriceovi Greenovi (v rokoch 1999 a 2000) a Boltovi (pri rekorde 9,69 s v roku 2008) namerali na desiatich metroch rýchlosť 43,9 km/h. Poznáme dokonca i pokusy s okamžitým, radarovým meraním – bola zaznamenaná rýchlosť 48 km/h. Niektoré biomechanické štúdie uvádzajú, že človek môže na krátkych úsekoch dosiahnuť rýchlosť až 53 km/h.

Fenomén Bolt

Šprintér Usain Bolt sa narodil na severozápade Jamajky, v kraji Cornwal County. K šprintu sa dostal cez pastora v mestečku Trelawny, kde spieval v zbore. Kňaz ho odporučil sedemdesiatročnému trénerovi i športovému vedcovi Glenovi Millsovi.

Ten ho múdro nechal chlapčensky vystrájať, neprekážalo mu, že jeho zverenec sám o sebe neraz hovorí: Som lenivý. Mills dokázal vystihnúť, kedy treba pritlačiť a podľa neho istá detinská bezstarostnosť robí športovca lepším.

Zástupca prednostu Kliniky telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Pavel Malovič upozornil na Boltovu zvláštnu šprintérsku danosť – veľmi silné a dlhé nohy k pomerne útlemu vrchu tela. Z toho pramení jeho ojedinelý ľahkonohý spôsob pretekania, hoci ho v tejto sezóne trochu opustil, pretože nabral svalovú hmotu.

Spevnil si tak nie celkom zdravú chrbticu (trpí na skoliózu), ale si aj mierne pokazil štýl. Víťazil, ale nie tak ľahko ako v minulosti a zaostal za svojimi senzačnými časmi. MUDr. Malovič: „Bolt, podľa mňa, nemal na spôsobe tréningu nič meniť. Prirodzené bude, ak sa vráti k osvedčenému. Čo funguje, netreba meniť, ak nie je vážny dôvod. Tiež si nemyslím, že má dispozície na štyristometrovú trať.“

Treba hľadať strop

Lekár pre rozsiahlosť problematiky upozornil, že odpovede nie sú prísne vedecké, iba naznačujú. „Za talent považujem tiež schopnosť veľa pracovať, v tomto prípade trénovať. Možnosti ľudského organizmu majú však hranice, za ktoré sa ísť nedá. Myslím si, že fyzické limity sú v zásade dané. Môžeme ich zvyšovať, ale ak ich zvyšujeme nadmerne, vyrábame vlastne nových chorých ľudí.

Lekár je na to, aby sa pokúsil stanoviť či vysvetliť športovcovi, ktorý má záujem byť hyperzdravý či hypervýkonný, (ale tým aj chorý), kde je už jeho strop. Napriek tomu si nemyslím, že stovku možno zabehnúť pod deväť sekúnd.“

MUDr. Malovič však poznamenal, že hovoríme zásadne o dnešku. „V súčasnosti nesmieme zabudnúť na rozšírené možnosti genetiky. Zistilo sa, že jamajskí šprintéri i africkí bežci majú dedičnú informáciu, ktorá im umožňuje rýchlejšiu regeneráciu i zvýšené danosti pre rýchlosť.

Môže prísť k stavu sofistikovaných výberov jedincov, ktorí pri užívaní povolených podporných prostriedkov budú mať zvýšený počet adaptogénov. To by otváralo nové hranice. Je to však tenký ľad, kde sa už musíme zamýšľať nad etikou, v prípade lekárov aj nad Hyppokratovou prísahou.“

foto3.jpg

Česká rýchlokorčuliarka Martina Sáblíková s olympijskou víťazkou Věrou Čáslavskou a trénerom Petrom Novákom
FOTO - TASR

Príklad pracovitosti - Sábliková

Malovič celkom nevylúčil, že aj Európan bez afrických či karibských predkov môže byť skvelým šprintérom. Uviedol príklad českej rýchlokorčuliarky Martiny Sáblikovej, hoci nejde o klasickú bežkyňu. Princíp je však rovnaký.

Češka sa vypracovala na rekordérku, majsterku sveta a olympijskú víťazku v krajine, ktorá nemá rýchlokorčuliarsku dráhu. Pre lekára je kabinetným príkladom, ako sa môže športovec bez výrazného športového talentu (Sábliková je na rýchlokorčuliarku útla) dostať na úplný vrchol.

„Znáša obrovské fyzické i psychické záťaže. Trénuje na rybníkoch, v zime býva v Alpách v sedliackych domoch, často úmyselne nevykúrených. Pracuje na sile, aj ju má, lenže nie do objemu, ale do štíhlosti. To je cesta, ako Európan môže vyrovnať hendikep prirodzeného talentu Afričanov alebo Karibčanov v krátkych a dlhých behoch,“ povedal.

U nás talenty nehľadáme

Aj na Slovensku sú talenty azda aj porovnateľné so Sáblikovou. „Behanie nie je zložitá športová činnosť. Talenty nájdeme zväčša na vidieku a skôr v chudobných rodinách. U nás ich vôbec nehľadáme.

Takýto chlapec či dievča má iba minimálne šance. Iba náhodou šťastne natrafí na podporovateľa, ktorý sa zhodou okolností rozumie aj športu. Vedeli by sme ako na to, je to však koncepcia na viac rokov. Nie sú peniaze, to po prvé. A u nás chceme úspech ihneď, čo je druhá chyba,“ dodáva MUDr. Malovič.

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 11 238
  2. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 5 456
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 149
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 135
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 532
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 995
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 920
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 866
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 376
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 226

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Bývalý vyšetrovateľ: V tieňovej ekonomike skončia ročne dva bilióny dolárov

V tieňovej ekonomike sa pohybuje veľké množstvo peňazí.

KOMENTÁRE

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo sa urobilo v prípade prezidenta, očakávame aj pri vládnych kauzách.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.

Neprehliadnite tiež

Do Nových Zámkov sa vracia druhýkrát. Lubina nahradí Mikeša

Ladislav Lubina trénoval v minulosti aj kazašský Irtyš Pavlodar a kluby v Čechách.

Šancu budú mať aj Slováci. Predstavili medaily pre ZOH 2018

Pozrite si detailné zábery na medaily, ktoré dostanú tí najlepší športovci na ZOH v Pjongčangu.

Bora upokojuje fanúšikov: Sagan je v poriadku a má veľkú motiváciu

Slovenský cyklista môže získať tretí titul majstra sveta za sebou.