Bartoliová: Na finále Cibulkovej prídem znovu, kým grandslam nezíska

Inšpirovaná vzťahom nebohého Karolja Seleša s dcérou Monikou a jej neobyčajnou hrou obojručne z bekhendu a forhendu sa francúzska tenistka Marion Bartoliová stala legendou vlani vo Wimbledone. Titul získala ako 15. nasadená, absolútna outsiderka, a to ešte bez straty setu. Pár týždňov potom šokujúco oznámila koniec kariéry a slovo dodržala. Ešte 7. januára bola v New Yorku a 11. vo Filadelfii, kým neprišla do Melbournu na Australian Open. Zaujala najmä priateľstvom s Dominikou Cibulkovou, s ktorou si po semifinále vedno poplakali v šatni a takmer aj po finále.

Čo vás priviedlo do Melbournu?

"Tenis. Stále mám preň vášeň, chýba mi a žijem s jeho atmosférou najmä na grandslamových turnajoch. Ale teraz už nemôžem zatajiť ani to, že som prišla povzbudiť Dominiku, moju dlhoročnú priateľku."

Prečo?

"V ženskom okruhu nie je toľko veľa priateľstiev, skôr rivalita, ale my máme k sebe blízko. Keď som vyhrala Wimbledon, prišla mi poblahoželať, poplakali sme si a povedala som jej, že raz budem ja jej gratulovať. Odvetila, že veru nevie, či vôbec bude hrať grandslamové finále a hľa, prešlo len pol roka a už siahala na titul."

Čo podľa vás chýbalo, aby vyhrala?

"Finále je pre ňu masívny krok vpred, prirodzene, želala som si, aby vyhrala, ale vyradiť štyri hráčky z prvej svetovej šestnástky je požehnanie. Už dávnejšie mala všetky schopnosti na to, aby vyhrávala tituly a azda jej chýbalo ešte viac viery v seba. Teraz ju našla, a to je ten rozdiel medzi motaním sa v osemfinále a štvrťfinále a postupom do finále. Ak som jej v niečom pomohla a dodala trochu inšpirácie, som šťastná. Nenárokujem si však na žiadne zásluhy, všetko si vybojovala sama, len sa teším, ak som aspoň jediným percentom pomohla. Škoda, že jej nemôžem pridať nejaké kilometre do prvého podania a trochu účinnejšie druhé, lebo v tom bol rozdiel. Pár dvojchýb a tlak Na Li na druhé Dominikino podanie rozhodol tesný prvý set, a ten potom dal Číňanke krídla."

Myslíte si, že sa Cibulková dostane ešte viackrát do grandslamových finále?

"Určite, a budem chodiť na tie finále dovtedy, kým nezíska titul. Lebo kto je presvedčený, že to dokáže, sen sa mu splní. Môj príbeh to dokazuje."

Vy sama už nechcete zažiť ten pocit znovu?

"Rozhodnutie nezmením. Hlava by chcela, telo nevládze. Mám tu vzácnu česť zažiť, že som zdvihla wimbledonskú trofej. Koľko ľudí si to môže povedať? A niečo podobné želám Dominike, aby precítila."

Čo teraz robievate namiesto zápasov?

"Užívam si život, dizajnujem, mám vlastnú firmu, podnikám v módnom návrhárstve, moju bundu wingista nosí aj Dominika, teraz som uviedla na trh nové manžety a 10. januára som na basketbalovom zápase Filadelfie s Detroitom predstavila novú obuv pre 76-ers. Tri dni predtým som sa v New Yorku stretla s Donaldom Trumpom, začiatkom roka som sa stala ambasádorkou nadácie proti leukodystrofii, metabolickej poruche mozgu, tu v Melbourne som si zakomentovala pre francúzsku televíziu, takže aktivít je dosť."