Kanadská trénerská legenda Keenan: Dcéra vedela skôr po slovensky ako po anglicky

Z Prahy od nášho redaktora TOMÁŠA PROKOPA

MIKE KEENAN je kanadská trénerská legenda. V NHL viedol tímy v 1300 zápasoch a v roku 1994 doviedol New York Rangers k Stanleyho poháru. Dnes sa pokúša o titul v KHL s Magnitogorskom, ktorý bojuje v sérii s Levom Praha.

Ako si užívate finále v Prahe?

„Finále je vždy top udalosťou. Je to niečo špeciálne, že sa odohráva teraz v Prahe ma teší tiež, keďže mesto veľmi dobre poznám.“

V utorkovom zápase prišlo vyše šestnásťtisíc ľudí do O2 Arény, cítili ste sa ako v NHL?

„Áno, bolo to ako v NHL. Cítil som to nadšenie u tisícok ľudí, ale výborné atmosféry sú aj inde v menších halách ako v Bratislave, Minsku, či Rige.“

Môžete porovnať finále NHL a KHL, v čom sú iné?

„V prvom rade keby sme boli v Amerike, tak by tu bolo dvesto novinárov a nie len dvaja. To je obrovský rozdiel. Čo sa týka atmosféry, fanúšikov a nasadenia hráčov, je to podobné ako v zámorí.“

Aký je to pre vás pocit, že máte šancu vyhrať po dvadsiatich rokoch od zisku Stanleyho pohára aj Gagarinov pohár?

„Mal som šťastie trénovať na vysokej úrovni a je skvelé, že k tomu môžem pridať ďalší úspech. Kvôli tomu som prišiel do Ruska, aby som zažil niečo nové.“

Ako ste si užili premiérovú sezónu v KHL?

„Bola to skvelá sezóna. Rusko je zaujímavá krajina z jednej strany na druhú. Človek si uvedomí aké je veľké až keď v ňom je. Takisto som videl mnoho vecí v ostatných miestach, či už v Chorvátsku, Česku, Slovensku alebo Lotyšsku. Teší ma, že sa hokej posunul zas o niečo ďalej a stal sa globálnou hrou.“

Prečítajte si tiež:

Je skôr náhoda, že z Levu odišli Slováci. Platy sú tam deviate v KHL

Aký bol život v Rusku, uľahčila vám to žena, ktorá je odborníčka na krajinu?

„Moja žena je historička a vie o Rusku veľmi veľa, hovorí plynulo rusky. Prednášala o ťažkom živote v krajine, nielen o bohatom v Petrohrade či Moskve. Ja som to mal ťažšie, keďže v Rusku rozpráva anglicky len málo ľudí.“

Prekvapilo vás niečo, čo ste nečakali?

„Rusko sa zlepšuje. Zažíva akúsi renesanciu. Krajina sa vyvíja, čo veľa ľudí ani nevie. Pribúdajú dobré reštaurácie, predajne s automobilmi, oblečením, či inými vecami. Ľudia sa snažia, aby bola ich budúcnosť lepšia.“

Zažili ste cez sezónu niečo konkrétne, čo vás nadchlo?

„Nenapadá ma nič konkrétne. Skôr to je o tom, že som mal možnosť vidieť všetky kultúry a rozmanitosti Ruska. Je to úplne iné v Jugre, Vladivostoku, v Novosibirsku ako v Moskve či iných miestach.“

Váš obdiv k histórii je známy, čo vás z východnej Európy najviac fascinovalo?

„Môj bývalý svokor bol Slovák a svokra Maďarka. Svokor rozprával po slovensky, po maďarsky, po rusky, po anglicky, po nemecky a bol veľmi vzdelaný. Svokra bola židovka a zažila Osvienčim, kde zomrel jej otec. Bol som v Poľsku v 1972 ako hráč univerzity v Toronte a prešiel som si Krakov, varšavské geto. Chcel som to všetko vidieť, čo museli prežiť.“

Rozumiete niečo po slovensky?

„Áno, trošku rozumiem. Zaujímavé však je, že moja dcéra rozprávala po slovensky skôr ako po anglicky, keďže som trénoval, manželka bola so mnou a na začiatku ju vychovávali starí rodičia. Keď sme prišli, tak hovorila po slovensky. Chcem mlieko, bola prvá veta čo povedala.“