Najmenším problémom nášho hokeja je brankár

Kedysi slabina, dnes post, na ktorom si môžu tréneri vyberať. Slovenskí brankári sa presadili vo svete vďaka systematickej práci, ktorá sa začala po rozdelení federácie.

BRATISLAVA. „My máme v bránke dvoch gólmanov: Jána a Laca,“ žartoval Miroslav Šatan na majstrovstvách sveta 2012. Slovensko má v bránke oporu.

Teraz k tomu pridal bonmont, že by si mal zabaliť formu do igelitového vreca.

Kedysi sa takto pozitívne o slovenských brankároch nehovorilo. Postupne sa však vypracovali. Dnes má tréner Vladimír Vůjtek na tomto poste nejmenšie problémy.

V škole hokejového brankára začínal aj Jaroslav Halák. FOTO - SME Vladimír Šimíček

22. rok školy brankára

„Na prelome tisícročia, keď sme sa začali predierať hore, sme nemali toľko kvalitných brankárov. Postupne začala dorastať generácia brankárov, ktorá prešla prvými brankárskymi školami, založili sme ich s Marcelom Sakáčom a neskôr s Rudom Jurčenkom. Zvýšila sa pozornosť v špeciálnej príprave aj vo zväze,“ pripomenul začiatky Ján Filc.

„Prinieslo to výrazný posun. Tento rok robíme 22. rok školu hokejového brankára, ktorá je jednou z najnavštevovanejších v Európe.“

Veľkú zásluhu na raste brankárov má Rudolf Jurčenko, ktorý sa roky špecializuje na tréningové metódy a vychoval aj Jaroslava Haláka.

„Už po rozpade federálnej ligy sme sa tomu začali venovať. Pracuje sa systematicky a prejavilo sa to na kvalite. Keby sa podobne pracovalo s obrancami a útočníkmi, dopadne to podobne. Na brankárskom poste nemáme dnes problém. Okrem známych mien sme mali teraz v osemnástke talentovaných hráčov ako Adam Húska a Matej Tomek. Treba im však dať priestor v extralige,“ hovoril Jurčenko.

Eduard Hartmann bol v bránke národného tímu, keď sa posúval z C­kategórie do elitnej.

„Začiatky boli ťažké. Nebolo to zo dňa na deň, trvalo to desať rokov, kým sa začalo systematicky pracovať. Tlačilo sa na to, aby mal každý klub trénera brankárov,“ povedal Hartmann.

Prvé veľké úspechy nám vychytali Ján Lašák s Rastislavom Staňom. FOTO - Archív TASR

Od Lašáka so Staňom

Prvou úspešnou generáciou bola dvojica Ján Lašák – Rastislav Staňa, ktorá priniesla prvé medaily.

K nim sa postupne pridali Jaroslav Halák, Peter Budaj, Ján Laco, z mladších Július Hudáček, Jaroslav Janus alebo Marek Čiliak.

„Na kempy nám chodí osemdesiat až stodvadsať detí a je to prvý moment, ktorý ich naštartuje do individuálnej prípravy. Pridali sa k tomu kluby, ktoré sa začali starať o individuálnu prípravu brankárov aspoň dvakrát do týždňa,“ pokračuje Filc.

Jurčenko však upozorňuje, že v poslednom čase sa trochu zanedbáva nastolený trend a zväz by si mal dať pozor, aby sme si nepokazili fungujúcu prípravu.

„Posledný rok, dva to trochu zastalo. Musí sa pokračovať v tom, aby boli aspoň dva­, trikrát do roka kempy pre brankárov, aby sa posúvali dopredu a pracovali na sebe. Nesmieme od toho upustiť, mohli by sme na to neskôr doplatiť.“

Najlepšie pracujú Fíni

Hartmann dodáva, že pri výchove brankára je dôležité k nemu pristupovať špeciálne ako k samostatnej jednotke.

Dlhodobo sa to darí najviac vo Fínsku, ktoré má k pomeru hokejistov najviac elitných gólmanov. V tejto sezóne NHL chytalo deväť Fínov. Viac ich mali len veľmoci Kanada, USA a Švédsko.

„Vo všeobecnosti sa vie, že najlepšie sú na tom dlhodobo Fíni. Majú najvyšší počet kvalitných brankárov na počet hokejistov. Veľmi dobre pracujú Švédi a Kanaďania. Hlavne quebecká provincia je liahňou brankárov. Máme odtiaľ informácie a spolupracujeme s pár ľuďmi,“ dodáva Filc.