S najvýchodnejším klubom ligy Admiralom Vladivostok podpísal Dušan Gregor ročnú zmluvu.

V končiacej sa sezóne ste ako prvý tréner zo zahraničia priviedli kazašský tím Sarjanka Karaganda k titulu v ruskej Vyššej hokejovej lige. Je to hlavný dôvod, že si vás všimli vo Vladivostoku?

„Predpokladám, že áno. Hneď na druhý deň po finálovej sérii s Ťumenom mi zatelefonoval športový riaditeľ Admiralu Alexander Filippenko a požiadal ma o stretnutie. O pár dní sme v Moskve sedeli aj s prezidentom klubu Alexandrom Mogiľným a dohodli sme sa.“

Dlho ste rozmýšľali o ponuke?

„Nie, ani sekundu. Priznám sa, keď som znechutený pomermi v slovenskom hokeji odchádzal v lete 2012 do Krasnojarska na Sibíri a po roku do Karagandy v Kazachstane, dával som si jedno percento nádeje, že by si ma po dobre odvedenej práci mohli všimnúť v niektorom klube KHL. Splnil sa mi sen.“

Aká je úroveň Vyššej hokejovej ligy?

„Veľmi vysoká, pri vyrovnanosti 26 tímov boli v základnej časti malé bodové rozdiely. Kluby pracujú na profesionálnej báze, výplaty nám nikdy nemeškali. Hráči sa môžu sústrediť len na hokej. Ocenila to aj štvorica slovenských hráčov v mužstve - brankár Vladimír Kováč, obranca Ján Homér, útočníci Michal Macho a Jakub Gašparovič.“

Zvykli ste si na dlhé cestovanie za súpermi?

„Iná možnosť nebola. Vzdialenosti sú na naše pomery obrovské, všade sme lietali. A k tomu treba prirátať rôzne časové pásma. Už sa len pousmejem, že ako hráč som mal panický strach z lietania a pred každou cestou som si na letisku musel dať štamperlík, aby som to lepšie zvládol. Teraz som v sezóne nalietal osemdesiattisíc až stotisíc kilometrov. To nie sú hodiny, to sú dni strávené vo vzduchu. Dnes by som cestu autobusom z Trenčína na zápas do Košíc označil za prechádzku.“

Výsledky svedčia, že sa vám v zahraničí podarilo uplatniť svoje trénerské metódy. Ako ste si získali hráčov na svoju stranu?

„V Krasnojarsku aj teraz boli mužstvá zvyknuté robiť po starom, na dlhé objemové tréningy. Zaviedol som kratšie tréningy, zvýšil intenzitu. Dnes už hokej nie je vytrvalostný, ale rýchlostný-silový šport. Snažil som sa s hráčmi veľa rozprávať, aby som vedel, ako sa cítia. Viacerých to zaskočilo. Predtým trénera pozdravili na začiatku, na konci, a to bolo všetko. Keď prichádzali výsledky, mužstvo sa zomklo viac a viac - pripomínalo mi to Duklu pred desiatimi rokmi a cestu za extraligovým titulom.“

Ste ako tréner demokrat?

„Neviem sa zaškatuľkovať. Ale v hokeji by som bol s týmto označením opatrný. Mnohí hráči sú zvyknutí len brať a nevracať. Ako tréner vyžadujem poriadok, disciplínu. Neznášam lajdákov, neprofesionálny prístup. Keď bolo treba, padli aj pokuty. Založili sme si v šatni pokladničku. Raz ju naplnil hráč za to, že si na výjazde zabudol korčule, inokedy za neskorý príchod. V ligovej prestávke sme si potom posedeli v kolektíve a mali sme na občerstvenie.“

Tí, čo vás poznajú, vravia, že ste blázon do hokeja. Neurazíte sa?

„Nie. Sám to tak cítim. V sezóne venujem hokeju denne dvadsaťštyri hodín. Viem sa prehrýzť. V Rusku aj v Kazachstane som prišiel do úplne nového prostredia, nikto mi nepomohol. Zvládol som aj ruštinu. Je to ťažká robota. Na jednej strane si napĺňam svoje predstavy, na druhej ma ďaleko od domova oberá o chvíle s rodinou.“

Boli ste niekedy vo Vladivostoku?

„Nie, nikdy. Prvý raz tam pôjdem koncom mesiaca. Teraz idem s manželkou na dvojtýždňovú dovolenku k moru.“

Vladivostok bol vlani nováčikom KHL a hneď postúpil do play off. V lete ho čaká obmena hráčskeho kádra. Aké typy hokejistov budete s vedením klubu hľadať?

„Na prvé miesto dávam charakter. Vladivostok pri Japonskom mori má excentrickú polohu, hokejisti musia byť fyzicky aj psychicky odolní, aby zvládli dlhé cestovanie. Základom budú ruskí hráči v strednom veku, doplnia ich mladší a posily zo zahraničia. Šéf klubu Mogiľnyj naznačil, že aj v novom ročníku rátajú s postupom do play off.“

V silnej konkurencii bohatých ruských klubov to budú veľké tlaky. S čím budete spokojný?

„Ak dovediem mužstvo do bojov o Gagarinov pohár. Znamenalo by to, že sezónu som dotiahol do konca a moja práca mala zmysel.“

Kto je Dušan Gregor

• Ako hráč získal s Duklou Trenčín federálny titul 1992.
• V závere kariéry pôsobil aj v dánskom Vojense a rakúskom Zeltwegu.
• Ako tréner priviedol Duklu Trenčín k extraligovému titulu 2004. Koučoval aj Skalicu, Košice, Žilinu, Martin, reprezetačnú dvadsiatku a český Liberec.
• V končiacej sa sezóne triumfoval s kazašskou Karagandou vo VHL, čo je druhá najvyššia súťaž v Rusku s 26 klubmi (z toho dva z Kazachstanu).