Tenistka Dominika Cibulková sa na najslávnejší svetový tenisový turnaj Wimbledon pripravovala aj v Petržalke. Dôvod je jednoduchý, majú tu výborný trávnatý tenisový kurt.
Zaregistrovali ste, že z okien neďalekej Základnej školy na Prokofievovej ulici vás počas prestávok žiaci povzbudzovali pokrikom Pomé?
„Už som si na to zvykla. Aj keď idem v Bratislave po ulici, z času na čas začujem - Pomé! Ľudia ma spoznávajú. Je to milé.“
Aké ďalšie výhody má príprava na tráve v Bratislave?
„Po Roland Garros nemusím cestovať za trávou do zahraničia. Predtým som využívala aj kurt v Kopčanoch na Záhorí, teraz ho mám doma. Majiteľ Jozef Šramka pripravil dvorec veľmi dobrej kvality. Porovnala by som ho s tými na turnaji v Hertogenboschi. Wimbledonské sú ešte o stupienok vyššie, sú dokonalé.“
Vyrástli ste na antuke, najväčšie úspechy ste dosiahli na betóne. Čím je pre vás tráva?
„Spomínam si, že keď som ako juniorka hrala pred Wimbledonom v kvalifikácii v Roehamptone, tak som trávu neznášala. Že sa na tom nedá hrať. Brala som ju, akoby to bol môj nepriateľ. Obrat nastal vo Wimbledone 2011. Postúpila som do štvrťfinále, zdolala som svetovú jednotku Caroline Wozniacku. Zistila som, že tráva mi sedí, môžem na nej dosiahnuť dobré výsledky. Už sme kamaráti. Zmenila som si nastavenie v hlave. Odvtedy sa na Wimbledon a na trávu teším.“
Viac ako na antuku a na betón? Ktorý povrch máte dnes najradšej?
„Je to iný povrch ako tieto dva. Špecifický. Antuka vo mne vyvoláva tvrdú robotu, veľa sa na nej behá. Tráva predstavuje ladnosť. Dôležité sú prvé dve-tri lopty, treba byť ťažiskom nízko na nohách. Až si vravím: aká škoda, že trávnatá časť sezóny trvá len
