ROZHOVOR

Začínajú sa ME. Tréner Cupák potrebuje v atletike svojho Sagana

Donedávna slabulinký slovenský atletický šprint má zrazu dosť nádejných pretekárov. Potreboval by však jeden typ, ktorý začne žať úspechy ako cyklista Peter Sagan. Tvrdí to atletický šéftréner Kristián Cupák (33 r.).

Na snímke vpravo triatlonista Richard Varga, vľavo jeho tréner Kristián Cupák.(Zdroj: archív TASR)

Šprinty ožili, lebo sa objavila schopná generácia, čo je v menších krajinách, ako je Slovensko, prirodzené, alebo skutočne platí laický názor – lebo je tu Bolt?

„To druhé v žiadnom prípade, to prvé iba tak trochu. Talenty vždy boli a budú. Predsa len naše deti sa už začali viac venovať atletike. Z prozaického dôvodu. Je to najlacnejší a svojím spôsobom najdostupnejší šport. To je asi základ. Nadstavbou je lepšia práca s mládežou i zlepšujúce sa podmienky. To, čo ste talentom dali, začínajú dávať späť. Naším minipríkladom iste nie je Bolt. Adam Závacký však oživil slovenský skromný šprintérsky svet. Ukázal, že to ide na medzinárodnej úrovni.“

Závacký bol bobista, ktorý sa vrátil k šprintom. Nie je to teda náhoda?

„Nie. Viacerí šprintéri, napokon aj ja, skúšali boby a trénovali tento šport. Bobisti nám zabezpečili lepšie tréningové podmienky. My sme pomohli im, oni nám. Momentálne, našťastie, to už neplatí. Stav nie je ideálny, ale máme viac peňazí. Uvediem príklad. Lenka Kršáková mala v roku 2010 iba B-limit na 100 m na juniorské majstrovstvá sveta v kanadskom Monctone. Musela si účasť zaplatiť. Stálo to 2400 dolárov, išla do zámoria tri dni pred súťažou. Niečo nám vrátili, nie však veľa. Matúš Jakub bol v rovnakej situácii na 200 m pred nedávnym šampionátom v americkom Eugene. Zaplatil 800 dolárov, letel osem dní pred MS. Utvoril si osobný rekord 21,33 s, bol štvrtým najlepším Európanom.“

Na majstrovstvá Európy, ktoré sa začínajú v Zürichu, ide z vašej skupiny Lenka Kršáková. Adam Závacký limit nesplnil, ale mal ho z vlaňajška. Prečo nevyužil šancu cestovať za vlastné s možnosťou, že sa mu peniaze vrátia?

„Necíti sa v takej forme, aby tú podmienku splnil. Už bol na majstrovstvách sveta. Zažil atmosféru veľkého podujatia. Ísť len tak nepovažuje on, ani ja, za rozumné.“

Prečo nie je vo forme?

„Mal výbornú vlaňajšiu sezónu. Trénuje rovnako, snaží sa rovnako, časy sú však horšie. Lámať veci cez koleno nemá význam. V každej činnosti má človek horšie chvíle. Adam ich má či mal teraz. Tesne po ME pobeží stovku v Trnave. Ak tam zabehne čas okolo 10,30 s, tak nás neúčasť v Zürichu škrieť bude.“

Čo očakávate od Lenky Kršákovej?

„Nemám rád predpretekové prognózy, hoci viem, že to patrí k veci. Od Lenky očakávam časy na úrovni osobných rekordov (100 m – 11,53, 200 m – 23,70).“

A od celej našej početnej výpravy?

„Početnosť potvrdzuje môj dojem, že slovenská atletika nabrala správny smer. Kladivári Lomnický a Hrašnová, chodec Tóth by mali byť zárukou, že nedopadneme zle. Nevylučujem ani zisk medaily. Šampionát je v Zürichu, mieste najznámejšieho svetového mítingu. Už to je motivácia. Cieľom pretekárov má byť posun osobných rekordov, v prípade tých ostrieľanejších aspoň najlepší výkon roka.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Slováci odišli na ME v atletike, cieľ je trikrát do 6. miesta

Nevenujete sa iba šprintom, súčasne ste kondičným trénerom triatlonistu Richarda Vargu a tenistky Magdalény Rybárikovej. Ako to stíhate?

„Denne pracujem 8 – 10 hodín, niekedy dvanásť. Mnohé veci sa dajú skĺbiť v skupine. Základom takmer všetkých športov je rýchlosť a dynamika.“

U vás to išlo naopak, ako by človek predpokladal. Od futbalu ste prešli k atletike. Prečo?

„V rodnom Svidníku som hral futbal ako 90 percent chlapcov. Zopár zápasov som dokonca odohral za seniorské áčko. V sedemnástich som ochorel, rok som vôbec nešportoval. Kamarát ma zlanáril do bardejovského atletického klubu. Zabehol som stovku tesne pod 11 sekúnd a získal som striebro na juniorských majstrovstvách Slovenska. To rozhodlo.“

V čom je šprint na 100 metrov lákavý?

„V túžbe byť najrýchlejší. To platí od súťaží na ulici až po majstrovstvá sveta či olympiády. Ide o to chcenie, hoci na vrcholnej úrovni to dosiahne jeden z miliardy. V atletike vôbec je človek za svoj výkon zodpovedný len sám pred sebou. Výhra i prehra patria iba jemu. Samozrejme, má aj trénera, klub, ale v podstate je to tak. Atletika je šport pre slobodné myslenie.“

Tých sto metrov trvá iba približne desať sekúnd. Stojí to za tú námahu?

„Práve preto, že to trvá tak krátko a pripravujete sa tak veľa, je šprint príťažlivý. Keď sme už spomenuli toho Bolta, veď ho sleduje miliarda ľudí. Aj pred ním boli takí a iste prídu aj ďalší Boltovia. A musia mať komparz. V ňom sú desiatky s túžbou zhodiť najväčšie eso z trónu.“

Ste tým klasickým trénerom so stopkami v ruke a notesom, alebo uznávate iné metódy?

„Isteže, mám stopky aj notes, ale uznávam úplne iné metódy. Musím všetko vidieť na vlastné oči. Každý cvik v posilňovni, každý pohyb pri strečingu. O všetkom sa s pretekárom rozprávam. Analyzujeme alebo iba tak diskutujeme, prečo sa niečo za tých istých okolností stane tak a inokedy inak.“

Prináša to úspechy?

„Na základe pocitov pretekára operatívne mením jeho program. Športovec musí mať pocit, že sa niekto oňho stará. Získa pocit sebadôvery. Najmä u žien je to potrebné, šprintérka či tenistka musí cítiť, že niekto za ňou stojí, je jej oporou za každých okolností.“

Robíte kondičného trénera aj preto, že sa z atletického trénovania nedá uživiť rodina, čiže je to čosi ako „fuška“?

„Ak ste to tak nazvali, tak čiastočne áno. Od tohto februára som zamestnancom Národného športového centra ako kondičný tréner tenisu a rekreačného behu. To mi vynesie viac. Atletiku však milujem, je to moja srdcová záležitosť.“

Atletický tréner je tak slabo ohodnotený, že sa ho neoplatí robiť na plný úväzok?

„Časy sa zlepšujú. Verím, že raz na našom zväze bude taká situácia, ktorá umožní skupine špičkových trénerov plnohodnotne sa venovať atletike. Aby starostlivosť o talenty nebola iba otázkou rezortov, ako je v súčasnosti Dukla Banská Bystrica alebo Národné športové centrum Bratislava.“

Kľúčoví ľudia z vedenia našej atletiky boli väčšinou spätí s banskobystrickou Duklou. Nie je v tom prekážka?

„Absolútne žiadna. Spolupráca funguje stopercentne. Veci sa hýbu dobrým smerom.“

Čo je vaša atletická túžba?

„Veľmi si želám, aby sme mali šprintéra, je to kráľovská disciplína atletiky, ktorý by pobláznil národ tak ako cyklista Peter Sagan. A aby Slovensko raz postavilo na veľkých pretekoch, najradšej na olympiáde, šprintérsku štafetu. To si vyžaduje mať šesť približne rovnako dobrých bežcov. Tí musia byť pokope na sústredeniach minimálne tak dvakrát šesť týždňov. Odovzdávky treba zohrávať denne. Američania to robia od stredoškolských šampionátov. Poľská štafeta na 4 x 400 m bola pohromade 20 týždňov. V tejto disciplíne sú odovzdávky menej komplikované.“

Francúz Christophe Leamaitre je jediným Európanom bielej pleti, ktorý zabehol stovku pod 10 sekúnd (9,92 s). Podarí sa to ďalším?

„Možno, neviem. Je to zložité. Najbližšie majú asi Nemci Reus (10,05 s) a Jakubczyk (10,07 s). Obaja sú v najlepších rokoch a časy zabehli v tejto sezóne.“

Prečo sú Európania bielej pleti k pretekárom z Karibiku, USA či Afriky bližšie na dvojstovke? Pod 20 sekúnd bežali štyria – Lemaitre, Grék Kenteris, Talian Mennea a Poliak Urbas.

„Predsa je to o čosi dlhšie a má to zákrutu. Lepšie umiestnenia na veľkých súťažiach si viem vysvetliť aj tak, že na 200 m je menšia konkurencia. Mnohí, ktorým sa vydarí stovka, dvojstovku vynechajú a odpočívajú pred štafetou.“

Čo by to bola za debata so šprintérskym trénerom, ak by sme nehovorili o ľudských možnostiach. Kde sú podľa vás?

„Nerobím to rád, ale k mojim disciplínam to skutočne patrí. To je to čaro šprintov, najmä stovky. Trvá krátko, stále sa však o nej hovorí. Boltových 9,58 s sa mi vidí už neprekonateľných aj Boltom samým. Viem si možno predstaviť výkon iného takého výnimočného atléta, ktorý zašprintuje výkon začínajúci sa po deviatke štvorkou. Dvojstovku bežal už za 19,30, svetový rekord Bolta je 19,19 s. Ten asi prekoná. Čas pod 19 sekúnd si s veľkou dávkou fantázie predstaviť dokážem, 19,10 je reálnejšie. Pamätám si ako dnes, keď v Atlante 1996 zabehol Michael Johnson dvojstovku za 19,32 s. Povedal som si, že to nikto nemôže prekonať. Dnes sú pred ním dvaja (aj Jamajčan Blake – 19,26 s).“

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 867
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 245
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 624
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 169
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 5 790
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 368
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 061
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 974
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 629
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 039

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé

Celoživotnou ambíciou Milana Lasicu bolo stáť na javisku a povedať niečo, čomu by sa ľudia smiali.

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy.

DOMOV

Firma Kaliňákových ľudí, ktorú dotoval štát, skončila

Kaliňák dohadoval pomoc pre Čiernu Horu. Zákazku získal jeho kamarát.

Neprehliadnite tiež

AKTUALIZOVANÉ 29. APRÍLA O 10:50

Kto je za úspechom Kórejčanov? Držiteľ Stanleyho pohára aj naturalizovaní Kanaďania

Po prvý raz v histórii sa predstaví v A-kategórii aj Kórejská republika.

Handzuš: Len hlupák by si nezobral to dobré zo švédskeho či fínskeho systému

Skúsený útočník chce pomôcť slovenskému hokeju.

Nemienim sa držať na uzde, tvrdí Kličko pred súbojom o titul majstra sveta

Favoritom odborníkov i stávkových kancelárii je 27-ročný britský boxer Anthony Joshua.

Individuálnym štatistikám kraľujú hráči Pittsburghu, Sekera je v najproduktívnejšej stovke

Slovenský hokejista strelil v noci z piatka na sobotu svoj premiérový gól v prebiehajúcej sezóne.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop