Mysleli si, že zomrie. Tarr prekonal chorobu a je najlepší

Juraj Tarr na testovacom zariadení.
Juraj Tarr na testovacom zariadení. (Autor: TASR)
Vojtech Jurkovič|11. aug 2014 o 18:16

V Moskve si prvýkrát na stupni víťazov nahlas zaspieval hymnu. Ďalšie obvyklé spomienky si premietal až pred spaním.

BRATISLAVA. Kajakár Juraj Tarr sa v 35 rokoch kariéry dočkal prvého víťazstva v K2 na kilometrovej trati. V debli s Erikom Vlčekom. Vraj zvolili vyčkávaciu taktiku.

„Nechceli sme sa plašiť. S Erikom už máme niečo najazdené, našou hlavnou zbraňou sú skúsenosti a mentálna odolnosť,“ vraví zadák v komárňanskej lodi Juraj.

Napriek tomu mali na päťstovke extrémne rýchly medzičas 1:31 minúty. Niektorí tréneri, čo tradične sprevádzajú čelo pretekov na bicykloch po asfaltke popri kanáli, nestačili šliapať do pedálov.

Tréner Likér bol pokojný

„Tí Slováci musia umrieť na tempo. Počuli sme od trénerov súperov. Len náš tréner Peťo Likér ostával pokojný. Videl na nás, ako dýchame, veril, že to zvládneme až do konca,“ dodal Tarr.

Podľa neho je zlato z tisícky v Moskve športovou hodnotou hneď za olympijským striebrom v ká štvorke z Pekingu 2008.

Potichšie dodal, že najťažší boj má chvalabohu dávno za sebou. „Ten ma posilnil najviac. Pripomína mi ho už len tabletka euthyroxu denne.“

Na juniorských majstrovstvách Európy 1996 z ničoho nič odpadol. Mal sedemnásť.

Prvá diagnóza bola zápal krčných žíl. Začala mu však rásť hrčka, ktorá sa zväčšovala. Otec ďalšieho komárňanského kajakára Juraja Baču ho operoval prvýkrát. Vybral mu uzlinu, no z histológie oznámili rodičom, že nález postihuje aj štítnu žľazu.

Dojazd do cieľa 500 m trate v spomalených záberoch:

animation.gif

Tri roky utrpenia

„Je zázrak, že náš syn vôbec športuje. Báli sme sa, že zomrie. To myslím bez zveličenia. Počuli sme to od odborníkov,“ povedal jeho otec Juraj, ktorý denne žije s vodákmi ako vrátnik v komárňanskej lodenici.

Jeho syn v rokoch 1996 - 1999 prekonal rakovinu štítnej žľazy. „Zavretý v olovenej izbe som užíval silné lieky. Toto obdobie sa trikrát opakovalo aj s operáciami.“

Priznal, že boli chvíle, keď si myslel, že to vzdá. Psychicky ho držali rodičia a kamaráti z lodenice. A voda.

„Aj medzi operáciami som chodieval na vodu, nemohol som bez nej existovať. Nebolo to o vrcholovom športe, iba o tichom pádlovaní. Lekári na mňa pozerali, či som normálny.“

Dovŕšil 21 rokov a celé trápenie sa skončilo. Tarr stihol olympiádu v Sydney 2000, kde s ká štvorkou kúsok zaostal za medailou. V Pekingu 2008 prišlo striebro. Namiesto plánovanej zlatej postupky išla do Londýna 2012 zmenená zostava a návrat bez medaily bol sklamaním.

Kanoistika je vášeň, no pre laika možno drina do ohlúpnutia. Merané úseky hore-dolu, krátky oddych a znovu.

„Príprava na sezónu iste nie je žiadna slasť. Sú však aj chvíle, keď sa pokojne vyvezieme k rieke Nitre, kde je nedotknutá príroda. Niekedy zazrieme, ako sa idú napiť srnky. Vnímam to silnejšie. Tie roky boja s chorobou ma naučili všímať si túto krásu, vážiť si každú minútu života.“

V kádvojke aj do Ria

Jurajovi i jeho háčikovi z dvojkajaku Erikovi Vlčekovi je trochu ľúto, že ich osud neposadil do spoločnej lode skôr. Vlček sa v 32 rokoch bez problémov prerobil zo zadáka na háčika, z Tarra sa stal vyzretý stratég. Dve zlaté im rozjasnili ambície pre účasť na budúcej olympiáde v Riu de Janeiro 2016.

Kvalifikáciou budú majstrovstvá sveta v Miláne o rok. „Dostať sa na olympiádu sa nám javí v tejto chvíli ťažšie ako tam získať medailu,“ myslí si Tarr. Chcel by tam pádlovať vo dvojici s Vlčekom.

Zhodujú sa, že by nebolo dobré trieštiť skladbu slovenského tímu, ktorý má perspektívu v mladom štvorkajaku a Gelleho v singli.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Mysleli si, že zomrie. Tarr prekonal chorobu a je najlepší