Kei Nišikori
- Tenis začal hrať ako päťročný
- Keď mal 14 rokov, sťahoval sa z mesteška Shimane do Ameriky, pripravoval sa v Bollettieriho akadémii na Floride
- Jeho obľúbeným povrchom je hard a antuka, za svoj najlepší úder považuje forhend
- Tohto roku vyhral štyri turnaje, celkove sedem
- Je na 5. mieste ATP, vlani končil sezónu na 17. mieste
- Na prémiách zarobil 7,5 mil. dolárov
BRATISLAVA. Kei Nišikori je tenista, čo rúca bariéry. V máji tohto roku sa stal prvým Japoncom v top 10 svetového rebríčka, v septembri sa na US Open ako prvý Ázijčan prebojoval do finále grandslamového turnaja a ako prvý tenista z ázijského kontinentu hrá teraz na Turnaji Masters.
Dvadsaťštyriročnému Nišikorimu narástlo sebavedomie. Do Londýna neprišiel len tak, aby si odfajkol účasť v najlepšej osmičke sveta. „Myslím si, že tento turnaj môžem vyhrať,“ povedal v nedeľu po víťaznom debute s domácim tenistom Andym Murraym.
Dnes je iný
Nišikori mal doteraz s Murraym zápasovú bilanciu 0:3, nevyhral s ním ani set, ale štatistika v Londýne neplatila. Japonec zvíťazil vo dvoch setoch 6:4, 6:4.
„Dnes som iný hráč ako vlani či predvlani, keď som hral s Andym,“ vysvetľoval Nišikori po súboji akreditovaným novinárom. „Tento rok hrám oveľa lepšie - agresívnejšie - a som psychicky silnejší. Výsledky sa dostavujú.“
Nišikori vyhral tohto roku štyri turnaje, no najviac zažiaril na grandslame v New Yorku. Tam dostal prezývku Maratónec.
Najprv v osemfinále zdolal v piatich setoch svetovú šestku Kanaďana Raonica, vzápätí vo štvrťfinále v ďalšej päťsetovej bitke štvorku ATP Švajčiara Wawrinku a v semifinále si v štyroch setoch poradil s jednotkou Srbom Djokovičom. Zastavil ho až Chorvát Čilič v súboji o titul.
Výbornú formu po US Open zužitkoval na víťazných turnajoch v Kuala Lumpure a pred svojimi fanúšikmi v Tokiu. Na Masters nastúpil už ako piaty hráč sveta.
Znížil riziko zranení
Talentovaný tenista z Japonska prišiel ako štrnásťročný do akadémie Nicka Bollettieriho na Floride, v tom čase nevedel ani slovo po anglicky. Odvtedy žije a trénuje v Bradentone, Amerika sa stala jeho druhým domovom.
„Bola to pre mňa skvelá škola, v akadémii som si mohol zatrénovať s hráčmi ako Tommy Haas či Max Mirnyj,“ spomínal. „Videl som, ako sa zlepšujem. Nevrátil som sa do Japonska, lebo väčšina turnajov sa hrá v Európe a Spojených štátoch.“
V minulých sezónach často brzdili jeho kariéru zranenia, ale v tomto roku odohral solídnych 21 turnajov.