Najviac hrali v Davis Cupe sto gemov. Pred 9 rokmi sme boli vo finále

BRATISLAVA. Od radosti hlasno zreval, prežehnal sa a zahodil raketu. Chorvátski fanúšikovia v Sibamac aréne v Bratislave zapálili svetlice, spievali a tancovali.

Mario Ančič zdolal v rozhodujúcom finálovom zápase Davisovho pohára Michala Mertiňáka. Presvedčivo 3:0 na sety. Slovensko pri premiérovej účasti vo finále neuspelo.

Koncom budúceho týždňa to bude už deväť rokov. Slováci medzičasom vypadli aj z elitnej šestnástky a pokus dostať sa späť im ani tento rok nevyšiel. Náhradu za Dominika Hrbatého alebo Karola Kučeru kapitán Miloš Mečíř ešte nenašiel.

„Je veľmi ťažké vyhrať ho, pretože nehráte iba sám za seba. Sám nikdy nezvíťazíte,“ hovorí pre USA Today súčasná svetová jednotka Novak Djokovič.

Davisov pohár v tenise je v súčasnosti najväčšou medzinárodnou tímovou súťažou. Tento rok ho hralo 122 národov. Vznikol pritom ako výsledok rivality iba dvoch krajín – Spojených štátov a Veľkej Británie. Založili ho štyria členovia tenisového tímu Harvardovej univerzity. Ešte v roku 1899.

Jedným z nich bol Dwight Davis. Navrhol formát, zabezpečil trofej. Kúpil ju za vlastné peniaze. Preto ju pomenovali Davis Cup.

Davis Cup. Foto: SITA/AP

Štyria mušketieri

Prvýkrát sa hralo v roku 1900 v Bostone. A do roku 1905 súťažili proti sebe iba Spojené štáty a Veľká Británia. Potom pribudli ďalšie krajiny – Francúzsko, Rakúsko, Belgicko a Austrália. Práve Austrália patrila spolu so zakladajúcimi štátmi medzi najsilnejšie výbery. Až do roku 1927 nikto iný okrem týchto troch tímov trofej nezískal.

„Vtedy započali svoju neohrozenú cestu za slávou štyria mušketieri,“ píše oficiálna stránka turnaja. Francúzske kvarteto Jean Borotra, Jacques Brugnon, Henri Cochet a René Lacoste vyhralo šesťkrát za sebou.

Posledný raz v roku 1932. Odvtedy znovu víťazili Američania, Briti alebo Austrálčania. Viac ako štyri desaťročia.

Davis Cupu veľmi pomohla zmena formátu – v roku 1972 vedenie turnaja ustanovilo pravidlo, podľa ktorého musel obhajca titulu hrať už od prvého kola. Predtým bol nasadený priamo do finále.

Čoskoro začali vyhrávať nové krajiny. Juhoafrická republika, Švédsko, Taliansko. A v roku 1980 premiérovo aj Československo.

Cena za výnimočnosť

Bola to vtedy veľmi silná generácia československého tenisu. Svoj prvý veľký triumf dosiahla vychádzajúca hviezda – iba dvadsaťročný Ivan Lendl.

Vyhral obe dvojhry, spolu s Tomášom Šmídom aj štvorhru. „Nikto nečakal, že v semifinále porazíme Argentínu,“ spomínal v sérii rozhovorov Davis Cup Idols Lendl.

„Vo finále sa všetko otočilo. Každý od nás chcel víťazstvo. Nadreli sme sa, ale trofej bola pre nás veľkým zadosťučinením.“ Čechoslováci vyhrali 4:1 nad Talianskom.

Predvlani Medzinárodná tenisová federácia udelila Lendlovi Cenu za výnimočnosť. Ďalší členovia víťazného tímu Jan Kodeš a Tomáš Šmíd dostali Cenu za oddanosť Davisovmu poháru.

Aj keď Lendl neskôr získal osem grandslamových titulov, Davis Cup už nikdy nevyhral.