BRATISLAVA. Jeho čierne vlasy už prerastajú šediny, na temene sa tvorí plešinka. Je štrbavý, vlani dovŕšil päťdesiatku.
Keď si však Adam Cibuľa vyzlečie tričko a napne svaly, predvedie vám malý zázrak prírody. Žiadne vrásky, ani tuky.
„Má telo a kožu mladíka. Pozrite sa, aká je tu kvalitná svalová hmota. Je totálne bez tuku. Nerozumiem tomu. Nechápem. Je to zázrak,“ vraví jeho tréner Dušan Ďubek a začína exkurziu po Cibuľovom tele.
Kouč stlačí kulturistov driek a vysvetľuje. „Tu väčšinou bývajú u bežných ľudí špeky. Aj mladí chlapci môžu cvičiť, koľko chcú, a majú ich tam. Ale Adam nie. To sa nedá,“ dodáva Ďubek a Cibuľa sa otočí.
Nerád sa chváli
„Zoberte si spodok jeho brucha,“ smeje sa a krúti hlavou Ďubek, ktorý je dlhé roky sponzorom, trénerom, manažérom aj priateľom kulturistu.
Cibuľa sa pri slovách chvály tak trošku hanblivo usmieva, z jeho tváre však čítať aj hrdosť. Maskulatúru má, ale pôsobí skoro až placho. Nie je to zvlášť hĺbavý človek, ale určite nie ani prostáčik.
„Nerád sa chválim, ale hovorím len to, čo je pravda,“ tvrdí pre SME Cibuľa. V ankete športovec roka skončil v roku 1994 štvrtý.Často púšťa k slovu svojho trénera Ďubeka, ktorý stál na počiatku jeho kariéry a priebežne ho dvíhal z dna. „Adamov osud
