Výpoveď, z ktorej zamrazí. Bývalého hráča NHL v detstve týral vlastný otec

Začalo sa to, keď som k piatym narodeninám dostal prvé korčule. Vtedy ma začal biť. Každý deň po tréningu. Nezáležalo na tom, koľko som strelil gólov, aj tak som dostal, vravel po rokoch už dospelý Patrick O'Sullivan.

Hokej bol preňho v detstve jedinou útechou a vášňou zároveň.(Zdroj: SITA/AP)
Víkendový zájazd na FC Barcelona za skvelých 350€ >

BRATISLAVA. V roku 2003 rozhodol Patrick O’Sullivan na MS hráčov do 20 rokov o finálovom víťazstve USA. Neskôr štartoval trikrát na seniorskom svetovom šampionáte a v NHL odohral 334 zápasov.

V decembri minulého roka však pre portál The Players Tribune opísal, že v detstve musel znášať fyzické a psychické týranie od vlastného otca.

Patrick O'Sullivan opísal svoj príbeh pre portál The Players Tribune.

„Otec ma bil. Nehovorím to preto, aby som vás šokoval alebo aby som upútal vašu pozornosť. Hovorím to preto, že je to fakt. Mlátil ma. Nie ako malé dieťa, ale ako by som bol rovnako veľký ako on.

Ako často počujete toto? „Rodičia mi dali par razy opaskom a ja som zistil, že to bolo správne.“ Tak ma nechajte priblížiť, aké to bolo v mojom prípade.

Začalo sa to, keď som k piatym narodeninám dostal prvé korčule. Vtedy ma začal biť. Každý deň po tréningu. Nezáležalo na tom, koľko som strelil gólov, aj tak som dostal.

Udrel ma, keď sme sa dostali do auta a niekedy ešte na parkovisku.

Keď som mal desať rokov, zhoršilo sa to. Zhasínal na mne cigarety. Škrtil ma. Hádzal mi o hlavu plechovky. Kedykoľvek som vkročil na ľad, vedel som, že podľa môjho výkonu sa rozhodne, koľko dostanem, keď prídem domov.

Bolo to jedno. Mohol som dať hetrik, aj tak na mňa v aute kričal, že som hral ako teplý. To bolo jeho obľúbené slovo.

Myslel som si, že je to normálne. Že to takto majú všetci. Budil ma o piatej ráno a nútil pracovať dve hodiny pred tým, ako som išiel do školy.

Pamätám si, že sme mali doma ťažké kožené švihadlo a kedykoľvek si myslel, že nepracujem dosť tvrdo, donútil ma vyzliecť si tričko a bičoval ma ním. Keď ho nemal po ruke, použil elektrický kábel.

Nikdy má nemlátil do bezvedomia, pretože by som potom nemohol pokračovať v tréningu. Možno to vyznie divne, ale na fyzické násilie som si zvykol. Dobrý deň som mal vtedy, keď ma bil ako zvyčajne. Mohol som sa na to pripraviť.

Zlý deň bol, keď sa veci vyvíjali nepredvídateľne. Niekedy ma zobudil uprostred noci a začal ma biť. Len tak. Keď spíte, ste vo svojom svete. Nemôžete sa na to pripraviť.

Niekoľkokrát ma vyhodil z domu uprostred zimy len v pyžame a zamkol, aby som sa nemohol vrátiť dnu. Hovoril, že potrebujem zosilnieť.

oilers_coyotes_hockey-43604f80dd7543fd82_r6219.jpeg

O'Sullivan (vpravo) trávil so spoluhráčmi vždy čas oveľa radšej, ako doma s otcom. Foto: SITA/AP

Asi sa pýtate, ako toto môže niekto robiť vlastnému dieťaťu. A prečo ho v tom nikto nezastavil.

Na prvú otázku je jednoduchá odpoveď. Môj otec bol hokejista, ktorý nikdy neprešiel cez nižšie súťaže. Žil svoj detský sen. Bol presvedčený, že všetko, čo robí, je správne. Že takto zo mňa urobí lepšieho hráča – a vďaka tomu ma možno dostane do NHL.

Odpoveď na druhú otázku je komplikovanejšia. Prečo nikto nezakročil? Množstvo ľudí vedelo, čo sa dialo. V každom meste bol bláznivý otec, ale môj bol ďaleko za hranou.

Celý zápas bol schopný kričať a mlátiť do plexiskla. Hádal sa s ostatnými rodičmi. Všetci videli, že je šialený. Jediné, čoho som sa od ľudí dočkal bola otázka: „Si v poriadku?“

Pochopiteľne som odpovedal áno.

Rovnaké to bolo doma. Nikdy nezabudnem na moment, keď som mal desať rokov. Chystali sme sa na zápas, keď mi mama pošepkala: „Dnes by si mal hrať dobre, lebo ak nebudeš, večer to bude zlé.“

Vedel som, že mama nikdy nič neurobí. Susedia a ostatní rodičia tiež nie. Pre malého chlapca je to strašný pocit. Hovoril som si, že jedného dňa budem dosť veľký na to, aby som sa mu dokázal postaviť. Trvalo šesť rokov, počas ktorých som to musel prežívať.

Každé ráno som sa zobudil a povedal si: „Ideme opäť na to, musím to zvládnuť.“

Lenže ono sa to zhoršovalo a ja som sa naopak na ľade zlepšoval. Bolo to šialené. Tým, že som hral dobre, som vlastne ospravedlňoval jeho správanie.

Viem si predstaviť, čo hovorili ostatní rodičia a tréneri: „Jeho otec je cvok, ale Patrick je najlepší na ľade. Tak to nemôže byť až také zlé. Možno je taký dobrý vďaka nemu.“

Môj úspech však nemal nič spoločné s otcovými metódami. A ani s tým, aké mi navrhol tréningové dávky. Ľad bol pre mňa jediným bezpečným miestom. Len tam som mal pokoj.

Tie dve hodiny, ktoré som tam trávil, boli jediné chvíle, keď sa ma nemohol dotknúť. Hokej bol jedinou vecou, ktorú som mal rád. Bál som sa, že keď niečo poviem, tak mi ho zoberú.

V šestnástich rokoch som sa stal jednotkou draftu juniorskej OHL. Povedali by ste si, že to otca uspokojí, no jeho to len utvrdilo v presvedčení, že som uspel vďaka jeho metódam.

20090506_195442_ans122_r679.jpg

O'Sullivan (vpravo) reprezentoval USA na juniorskej, ako aj seniorskej úrovni. Foto: SITA/AP

Raz večer som počas prvej sezóny v OHL sedel v autobuse so spoluhráčmi. Odrazu prišiel otec, vytiahol ma von a strčil do auta.

„Je koniec. S hokejom si skončil. Nezaslúžiš si ho. Ideme domov.“ Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Zastavili sme, aby sme vyzdvihli sestry u babky s dedom.

Vyskočil som z auta a povedal: „Už mám toho dosť! Nejdem domov.“

Začali sme sa biť. Bola to naša prvá skutočná bitka. Mama a prarodičia to pozorovali z okna. Trvala pár minút, ale pre mňa to bola večnosť.

Ani neviem, ako sa skončila. Len si pamätám, ako potom otec nastúpil do auta a odišiel. Bežal som domov a zavolal políciu.

Po pár dňoch ho zatkli na ďalšom zápase priamo pri klzisku. Keď som vyplňoval policajnú správu, hovoril som len to najdôležitejšie.

Keby som mal hovoriť o všetkom, zapísali by stovky strán. Kiežby som to vtedy urobil, pretože otec sa z väzenia dostal po mesiaci alebo dvoch.

Súd však rozhodol, že sa nemôže ku mne priblížiť na tridsať metrov. Aj tak však naďalej chodil na moje zápasy. Vždy som ho videl na rovnakom mieste, ako ma sleduje.

V roku 2003 sa jeho sen stal skutočnosťou. V druhom kole draftu NHL si ma vybrala Minnesota. Keď zaznelo moje meno, obliekol som si dres Wild.

Vedel som, že je prítomný aj otec a všetko pozoruje. Privádzalo ma to k šialenstvu, pretože mi bolo jasné, že si hovorí, že som to dokázal vďaka nemu.

A pritom je to absolútne smiešne. Viete, prečo som sa dostal do NHL?

Pretože som chcel byť cez víkendy čo najďalej od neho. Zobral som si hokejku a loptičku a zostával dlho vonku. Trénoval som kľučky, streľbu, znovu a znovu. Hovoril som si, že neprestanem, kým sa hokejka nestane súčasťou môjho tela.

To preto som sa dostal do NHL.

After surviving his horrific childhood, Patrick O'Sullivan has some advice for today's hockey parents.

Posted by The Huffington Post Canada on Thursday, December 10, 2015

Keď budete kričať na svoje dieťa cestou na zápas, neprinútite ho hrať lepšie. Alebo si myslíte, že zo svojho syna vychováte druhého Jonathana Toewsa, keď ho po tréningu donútite bežať šesť míľ domov?

Viete, keď začnete byť dobrý v športe? Keď si ho užívate a ste kreatívny. Keď ste ako dieťa. Keď si neuvedomujete, že sa zlepšujete. Pretože práve vtedy sa zlepšujete. Keď sa nezaoberáte tým, čo robíte, je to omnoho užitočnejšie, než sa so všetkým stresujete.

Normálni rodičia to však nechcú počuť. Úprimne, toto nie je smer, ktorým sa juniorský hokej uberá.

Keď som bol v NHL a v lete trénoval v posilňovni s ďalšími hráčmi, videl som 12-ročných chlapcov, ktorí robili dve hodiny to isté ako ja. S trénerom, ktorý celý čas na nich kričal.

A polovicu času boli pri tom rodičia, ktorí na nich tiež kričali. Je to úplne komické. Toto dieťaťu nič nedá.

Spomínam si, ako som hral s Drewom Doughtym počas jeho prvej sezóny v Los Angeles Kings. Prišiel do kempu a sotva urobil jednu sériu na benchi. Teraz sa tomu smeje.

Nemal silu. Ale keď prišiel na ľad, bol najlepším hráčom. Doughty bol prirodzeným talentom.

Celé tvrdé trénovanie dovoľuje ľuďom, ako je môj otec, aby sa správali ako zvieratá. Začína sa to na parkovisku. Ľudia to vidia, ale nemajú odvahu na to niečo povedať.

Nepíšem tento článok pre svojho otca. Píšem ho pre ľudí na parkovisku.

Áno, keď niečo poviete, môže to zničiť vzťah, ktorý s osobou máte. Môžete sa pred ostatnými rodičmi hanbiť. Môžete sa cítiť trápne, keď budete vyplňovať policajné hlásenie.

Rozumiem tomu, že sa ľudia boja a pýtajú sa: „Čo ak robím chybu?“ A ja odpovedám, že keď urobíte túto chybu, bude to absolútne najlepší scenár.

Pretože inak bude dieťa väzňom vo vlastnom dome. Je iróniou, že hokejová komunita rada rozpráva o húževnatosti a odvahe.

Garantujem vám, že sú stovky detí v Severnej Amerike, ktoré si budú tento víkend obliekať dres a bude im na zvracanie, pretože budú myslieť na to isté ako kedysi ja: „Musím hrať skutočne dobre, inak to bude večer veľmi zlé.“

Človek by sa mal správať podľa svojho inštinktu a postaviť sa za dieťa. To je naozajstná guráž, ktorú, bohužiaľ, dnešná spoločnosť tak často nevyzdvihuje.“

Former NHL player Patrick O'Sullivan detailed his story of childhood abuse at the hands of his father in The Players' Tribune.

Posted by Sportsnet on Wednesday, December 9, 2015

Najčítanejšie na SME Šport


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  2. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  3. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  2. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  3. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  4. Alarica – new business project in the market of shoes
  5. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  9. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  10. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 18 688
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 214
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 376
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 130
  5. Kam do tepla v januári? 1 802
  6. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 530
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 400
  8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 1 331
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 904
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 861

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

KOMENTÁRE

Starostlivosť vzorného hospodára

Podozrenie, že sa o milióny podelili, asi napadá kdekomu.

ŠPORT

Nechcel som, aby Nasťa odišla. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

SVET

Nemeckí socialisti tesne odhlasovali koalíciu s Merkelovou

Vláda môže vzniknúť na Veľkú noc.

Neprehliadnite tiež

Ak by bol Hamšík mladší, mohol by stáť aj sto miliónov

Redakcia SME zostavila rebríček najdrahších slovenských futbalistov. Na čele je Milan Škriniar.

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Neísť na majstrovstvá Európy? Slováci si to nemôžu dovoliť, ide im o podporu

Biatlonové ME nemajú takú prestíž, ako je to v iných športoch.

Mirnyj: Najpamätnejší moment? Za prítomnosti štátnej garnitúry sme zdolali Rusov

Z toho, že som bol na olympiáde vlajkonosičom, som mal obavy, priznáva bieloruský tenista.