pozeral som posledne dva sety stvorhry, rakusaci hrali tvrdo na telo v snahe ziskat kazdy bod. nasi mi pripadali ako pritepleny v snahe len si tak pinkat. za cely cas som od nasich videl asi len dva udery ktore sli razantne pod nohy a boli nechytatelne. a Mertinakove pozeranie sa za loptou, v zmysle "toto asi uz nechytim" nemalo chybu. tenis nehravam, hravam squash, ale toto bolo predstavenie dvojice co chce vyhrat s dvomi unudenymi a uz aby to skoncilo. Pritom si nemyslim ze rakusaci boli nejak kvalitativne lepsi, ale hrali a chceli.
Naši tenisti naozaj mali šancu každý deň získať jeden bod, len tomu čosi chýbalo, nie veľa. Napr. Dominova bojovnosť. Som presvedčený, že sa šanovali na lepšie dotované turnaje. Tenisu zdar, našim penistom zvášť.