kámošov, či najbližších boli pre neho potrebné asi skôr pred jeho smrťou a nie teraz. Teraz ticho, pieta, alebo pre tých čo veria pomodliť za spásu jeho duše. To je pre neho podstatné...
človeka. Pocit prázdnoty, samoty, opustenia všetkými, možno v kontraste so slávou, či šťastím s niekym v minulosti. Každý jediný človek je však výnimočný od narodenia až po koniec na tomto pozemskom, často ťažkom živote. Je na ňom, ako ten svoj život prežije. Nikdy však nie je v skutočnosti sám, aj keď si to neuvedomuje, a to by mal vedieť asi každý (od nás ostatných) a pravdepodobne by sa počet samovrážd rapídne znížil... Začnime žiť pekne, pokojne a šťastne, jedine s Ježišom je tá skutočná cesta, pravda i život, ktorá končí vždy dobre. http://katolik5.webnode.sk/